streda 25. júla 2012

Cause we are the same - 7.časť

Holčiny, :D máte tu 7.časť. Tu sa už začínajú rysovať nejaké vzťahy. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Ďalšiu časť by som mala pridať zajtra. Podľa toho ako budem stíhať. Tak čítajte a KOMENTUJTE. Prosím, napíšte aspoň nejaký koment. Aby som vedela, čo si myslíte o poviedke. A ani neviete ako taký koment dokáže potešiť. - Grace :*


Bol pri mne už tak blízko, že som cítila jeho dych na mojej tvári, keď vtom … keď vtom začalo pršať. V prvom momente, sme nevedeli, či sa nám to iba zdá alebo, či je to naozaj. Veď dnes to vyzeralo na taký krásny a slnečný deň. Pozrela som na Nialla a povedala som: ,,No, asi by sme sa mali ísť niekam schovať skôr, než budeme celý mokrí.“ ,,Máš pravdu. Tak béééž!“ skríkol, schmatol ma za ruku a ťahal preč. Asi po piatich minútach ustavičného behu som to vzdala, zastavila som a povedala Niallovi: ,,Niall, stoj! Nemá význam bežať, keď aj tak sme už celý premočení.“ Niall podišiel ku mne a povedal: ,,Tak fajn. Chcel som to urobiť niekde inde, ale aj takto to bude krásne.“ povedal, zohol sa a pobozkal ma. Mal pravdu. Bolo to úžasné. Vášnivý bozk v daždi od toho najkrajšieho chalana pod slnkom je tá najúžasnejšia vec, aká sa môže dievčaťu ako som ja, stať. Stáli sme tam a bozkávali sa a svet okolo nás sme vôbec nevnímali. Bolo nám úplne jedno, či sa na nás niekto pozerá, alebo či nás fotia paparazzi. Táto chvíľa bola len a len naša a nikto nám ju nemohol pokaziť. Po chvíli sme sa od seba odtiahli, pozreli sme si do očí a usmiali sme sa. ,,Asi by som už mala ísť. Musím sa prezliecť, aby som neprechladla.“ povedala som. ,,Dobre. Odprevadím ťa do hotela.“ povedal s úsmevom, chytil ma za ruku a vykročili sme.
Keď sme prišli k hotelu, zastavila som a povedala: ,,Tak, tu bývam.“ ukázala som na hotel a usmiala sa. ,,No, máš pekne veľký dom. To celé patrí tebe?“ povedal so smiechom. ,,No jasné. Celý hotel je môj.“ povedala som vážne, no celý čas som potláčala smiech. Nakoniec som to nevydržala a na plné hrdlo som sa rozosmiala. A Niall spolu so mnou. Potom opäť pristúpil ku mne a znova ma pobozkal. Keď sa odtiahol, povedal: ,,Nechceš prísť poobede k nám? Zoznámil by som ťa s Liamom a Louisom. Tých ešte nepoznáš.“ ,,Fajn. To je dobrý nápad. A kedy presne?“ opýtala som sa. ,,No, to ešte presne neviem. Okolo tej pol tretej by som prišiel po teba. Veď, ešte ti zavolám.“ povedal napokon. ,,No, dobre, ale, … nemáš moje číslo.“ povedala som. ,,To je pravda.“ povedal a sklonil hlavu. Len som sa usmiala a z kabelky som vybrala pero. Chytila som ho za ruku a na zápästie som mu napísala svoje číslo a k nemu malé srdiečko. Keď to uvidel, opäť sa usmial a pobozkal ma. Potom povedal: ,,Fajn. Zavolám ti.“ ,,Dobre. Tak zatiaľ sa maj.“ povedala som a vyšla po schodoch do hotela. Tesne pred vchodom som sa ešte otočila, zamávala mu a poslala vzdušný bozk. Odkýval mi, otočil sa a odkráčal preč.

V tom čase z pohľadu Amy
Keď sme s Harrym vyšli z Nandos, zamierili sme k chalanom domov, aby sa Harry mohol prezliecť. S tým fľakom od horčice vyzeral fakt smiešne. Ako 5-ročné decko, ktoré sa nevie ani poriadne najesť. Bolo mi z neho tak veľmi smiešno, že len ťažko som premáhala výbuch smiechu. No raz, keď sa na mňa pozrel, usmial sa tým svojim širokým úsmevom a pritom mu tie jeho kučierky viali okolo tváre, tak som to už nevydržala a začala som sa tak smiať, že všetci sa za nami začali otáčať.
Keď sme prišli k nim, vošli sme dnu a on zakričal: ,,Chalani, poďte sem! Chcem vám niekoho predstaviť.“ Po chvíli pribehli dvaja chalani. Hneď som ich spoznala.. Bol to Liam a Louis. Keď prišli k nám, Harry povedal: ,,Chalani, toto je Amy. Amy, toto je Liam a Louis.“ Liam sa usmial a povedal: ,,Teší ma.“ Louis sa však zamračil a povedal: ,,Ty si Harryho frajerka? Nespomínal ťa. Harry, prečo si mi nepovedal, že niekoho máš? To mi len tak dáš kopačky?“ povedal a začal napodobňovať plač. No vyzeralo to, akoby sa chcel nasilu zadusiť. ,,Nie, ja nie som …“ začala som protestovať, no Harry povedal: ,,Louis, ty keď si začal chodiť s El, nerobil som ti také scény, tak tu prestaň hrať divadielko. A neboj sa. Stále ťa ľúbim.“ povedal a pohladil ho po líci. Bolo to také smiešne, že som na nich musela začať smiať, no zároveň som rozmýšľala nad tým, čo povedal Harry. Čo tým myslel. Neskôr sa ho na to musím opýtať. No teraz na to fakt nebola vhodná chvíľa, pretože sa tu spolu s Louisom začali objímať a neviem, čo všetko ešte. Nakoniec sa mi s Liamovou pomocou podarilo tých dvoch od seba odtrhnúť a ja s Harrym sme potom odišli do jeho izby. Kým sa Harry prezliekal, rozmýšľala som, čo asi robí Alice s Niallom. Žeby boli ešte stále v Nandos? Ale čo by tam tak dlho robili? Ako odpoveď mi začal zvoniť mobil. Bola to samozrejme Alice.
,,Ahoj Amy. Kde si?“ povedala, len čo som zodvihla.
,,Ahoj. Som u chalanov doma. Harry sa potreboval prezliecť po tej „horčicovej príhode“, tak sme prišli sem a zoznámil ma s Liamom a Louisom. A ty si kde?“ opýtala som sa.
,,Ja som už v hotely. Niall už odišiel. Ešte tam nie je?“ opýtala sa.
,,Niall je domaaaaa!!!“ počula som zakričať Louisa zdola.
,,Práve prišiel.“ povedala som a zasmiala sa.
,,Ok. Poobede má prísť po mňa a pôjdeme k vám. Teda k nim. No, chápeš, čo chcem povedať.“ povedala a zasmiala sa.
,,Jasné.“ odpovedala som.
,,A ty ostaneš tam alebo prídeš sem do hotela?“ opýtala sa ma.
,,No, to neviem. Počkaj, opýtam sa Harryho.“ povedala som a otočila sa k Harrymu, ktorý tam stál len v kraťasoch. Wow! To bol výhľad. Hehe. No teraz som nemala čas obdivovať jeho krásne telo, preto som sa ho rovno opýtala, čo budeme robiť. Povedal, že ostaneme u nich. Tak som si opäť priložila mobil k uchu a povedala som:
,,Ostaneme tu. A o koľkej máš prísť?“ opýtala som sa.
,,No, neviem presne, ale Niall hovoril, že približne o pol tretej.“ odpovedala.
,,Tak fajn. Budem ťa čakať.“ povedala som.
,,Ok. Zatiaľ sa maj.“ povedala a zložila. Otočila som sa k Harrymu a on sa na mňa šibalsky usmial.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára