Cause we are the same - 5.časť

Aaaaa je tu 5.časť. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Tak si ju prečítajte a PROSÍM VÁS, dajte nejaký komentár, lebo ja fakt neviem, čo si o tejto poviedke myslíte. Prosím. A ďalšia časť by mala byť zajtra. Uvidím, či ju stihnem napísať. - Grace :*

Alice

Keď sme prišli do parku, sadli sme si na lavičku a chvíľu sme pozorovali ľudí, ktorý si vychutnávali nezvyčajne pekné londýnske počasie. ,,Na to, že sme v Londýne je dnes nejako pekne, nemyslíš?“ povedala som a pozrela na Amy. ,,Áno, to je. Mali by sme to nejako využiť.“ povedala. ,,To by sme mali. Mohli by sme spraviť niečo crazy. Napríklad skočiť do fontány alebo tak.“ povedala som a obe sme sa zasmiali. ,,No tak niečo crazy môžeme spraviť, ale skočiť do fontány? No, neviem, neviem. Zase až tak to preháňať nemusíme.“ povedala Amy pomedzi smiech a znovu sme sa zapozerali na okoloidúcich. ,,No, ale už by sme si mohli ísť niečo kúpiť na jedenie. Môj žalúdok to už vážne nezvláda.“ povedala Amy a ukázala na svoje brucho. ,,Tak ja na tom nie som o nič lepšie.“ povedala som a ruku som si priložila na hladné brucho. ,,Ty choď niečo kúpiť a ja ťa tu počkám. Kúp mi, čo chceš. Tu máš peniaze.“ povedala som a podala Amy peniaze. ,,Tak fajn.“ zobrala si peniaze a odišla. Kým som čakala na Amy, sklonila som hlavu a podoprela si ju rukami. Začala som rozmýšľať o domove. Chýba mi mama. Aj otec, ale on chodí na služobné cesty, takže na to, že ho často nevidím som si už zvykla. Ale mama je stále pri mne. Stále sa o všeličom rozprávame. Sme ako najlepšie kamošky. A už som s ňou dlho nevolala. Dnes večer jej musím zavolať. Opýtať sa ako sa má, čo je doma nové a kedy príde otec. Mal by prísť asi o týždeň. No my tu budeme ešte 3 týždne, takže aj tak ho neuvidím. Škoda.

,,Hej, si v poriadku?“ opýtal sa ma niekto. Zodvihla som hlavu. Stál tam nejaký chalan. Vietor mu strapatil blond vlasy a modré oči upieral rovno na mňa. Ó, Bože! Tak krásne modré oči som nikdy v živote nevidela. Ako sa tak na mňa pozeral, strašne mi niekoho pripomínal. Omg, mám hroznú pamäť na ľudí. Určite som ho už niekde videla.

,,Ehm, áno som. Len som rozmýšľala nad domovom.“ povedala som na rovinu.

,,Ty nie si z Londýna?“ opýtal sa ma a modré oči stále upieral na mňa.

,,Nie. Som z West Lulworth. Som tu s kamoškou na prázdninách.“ povedala som a rozmýšľala, či som mu nepovedala príliš veľa. Ale pôsobil tak milo a dôveryhodne.

,,Aha, no, ja som Niall, ale, asi ma poznáš.“ povedal a usmial sa. Pri úsmeve odhalil na svojich zuboch strojček. Celkom mu pristal. Celkovo bol pekný. Tak fajn. Bol krásny. No dobre. V živote som nevidela krajšieho chalana.

,,Nooo, si mi nejaký povedomý, ale akosi si neviem spomenúť. A ja som Alice.“ povedala som a tiež som sa usmiala.

,,Hej Niall! Kde si toľko?“ skríkol niekto, no nevidela som kto to bol, lebo Niall mi stál vo výhľade.

,,Tu som. Rozprávam sa s ...“ no nestihol dopovedať, lebo prišiel Zayn a skočil mu do reči:

,,Ahoj Alice.“ pozdravil ma a usmial sa. On si pamätá moje meno.

,,Ahoj Zayn.“ odzdravila som mu.

,,Vy sa poznáte?“ opýtal sa prekvapene Niall.

,,Áno. Minule sme sa zrazili v meste. Našťastie to schytal iba môj mobil“ objasnil situáciu Zayna pozrel na mňa.

,,Alice, je ti niečo? Tváriš sa nejak smutne.“ opýtal sa Zayn.

,,Je jej smutno za domovom.“ odpovedal Niall.

,,Ty nie si odtiaľto?“ opýtal sa tentokrát Zayn.

,,Nie. Je z West Lulworth.“ znovu za mňa odpovedal Niall.

,,A ty to vieš odkiaľ?“ spýtal sa Zayn.

,,Povedala mi to.“ povedal Niall a usmial sa na mňa.

,,Kedy?“ opäť sa opýtal Zayn.

,,No teraz.“ odpovedal mu Niall a pritom sa stále usmieval.

,,Dobre. Už to neriešte.“ musela som už zasiahnuť, pretože som už mala pocit, že dokopy o mne vedia viac, než ja sama.

,,A mimochodom, už viem odkiaľ ťa poznám, Niall. Si zo skupiny One Direction.“ povedala som s úsmevom a pozrela na Zayna. Pozrel na mňa a tiež sa usmial. Obaja sme vedeli prečo, no keď sme uvideli Niallov nechápavý pohľad, prečo sa na seba usmievame ako pripečení, Zayn mu všetko vysvetlil.

,,Keď som sa s Alice stretol, tiež si nevedela spomenúť odkiaľ mňa aj Perrie pozná. Bol som totiž vtedy s Perrie na nákupoch. Spomenula si na to, až keď k nám prišli nejaké fanynky a pýtali si autogram.“ povedal Zayn a opäť sa na mňa usmial.

,,Aha. Tak fajn.“ povedal Niall a žiarivo sa na mňa usmial.

,,Ehm, nevyrušujem?“ otočila som sa a tam stála Amy s dvoma hot dogmy v rukách.

,,Och, jasné, že nie. Chalani, toto je Amy, moja kamoška. Amy, toto je Niall a Zayn.“ povedala som a ukázala na chalanov.

,,Čaute, teší ma.“ pozdravila a podala mi jeden hot dog.

,,Ty si tu s Alice na prázdninách?“ opýtal sa jej Niall a nahodil výraz malého, zvedavého chlapca. Bol taký zlatý.

,,Áno. A odkiaľ vieš, že sme tu na prázdninách?“ opýtala sa Amy a pozrela na mňa.

,,Povedala mi to Alice.“ povedal a opäť sa na mňa žiarivo usmial. Bol pritom taký krásny, že som sa musela usmiať aj ja. A tie jeho modré oči, no koniec. Myslela som, že tam skolabujem.

,,Aha, tak fajn.“ prerušila moje myšlienky Amy.

,,Hej, ľudia! Čo tu máte stretávku alebo čo?“ ozval sa za nami ďalší hlas. Tentokrát to bol Harry. Teraz, keď som už vedela, kto sú, nemusela som rozmýšľať, odkiaľ ich poznám. S Amy sme totiž veľmi rady počúvali ich pesničky. Harry dobehol k nám a pozrel na chalanov pohľadom, ktorým im naznačoval, že by rád vedel, kto sme. Niall mu hneď povedal:

,,Dievčatá, toto je Harry, Harry toto je Alice a Amy.“ predstavil nás a opäť sa na mňa usmial.

,,Teší ma.“ povedal, ale oči pritom nespúšťal z Amy. Hneď som vedela koľká bije. Naša Amy sa páči tuto pánovi Stylesovi. Pozrela som na Amy a ona sa na Harryho pozerala rovnako uprene ako Harry na ňu. Usmiala som sa a pozrela na Nialla. Stále sa na mňa díval a usmieval sa. Pozerala som sa mu do očí a on zasa do tých mojich. Bolo to krásne, no vtom sa ozval Zayn:

,,Ehm, ehm. Neruším?“ opýtal sa a striedavo pozeral na mňa s Niallom a na Amy s Harrym. Nato sme sa všetci rozosmiali. Potom Harry povedal:

,,Dievčatá, nechceli by ste si ísť niekam sadnúť?“

,,Napríklad do Nandos?“ doplnil ho Niall.

,,Niall, sú aj iné reštaurácie ako Nandos.“ povedal Harry a usmial sa na Amy. Keď to Niall počul, zosmutnel, no keď videl, že sa naňho pozerám, znova sa usmial.

,,Tak čo? Idete?“ opýtal sa znova Harry.

,,No, neviem, či je to dobrý nápad.“ začala som, keď vtom na nás niekto zakričal:

,,Stacy, … vlastne Amy. Tu som!“ okamžite sme sa otočili a tam stál Jeffrey. Vysmiaty ako lečo na nás mával. Ó, nie! My máme naňho ale šťastie. Hneď sme sa mu otočili chrbtom a Amy zahlásila:

,,Fajn. Ideme s vami. Ale teraz rýchlo preč.“ skríkla a obe sme začali chalanov ťahať čo najďalej od Jeffreyho.

,,A prečo? Čo sa deje? A kto je ten chalan?“ opýtal sa nechápavo Harry.

,,To je na dlho. Potom ti to vysvetlím. Teraz bež!“ povedala Amy a všetci sme sa rozbehli.