Chvíľu
som to všetko ešte obdivovala, keď som zbadala … keď som
zbadala niekoho, koho som určite vidieť nechcela. Najprv si ma
nevšimol, no keď ma uvidel, oči mu zažiarili ako neónky a hneď
vykročil smerom ku mne. Okamžite som sa mu otočila chrbtom a
povedala som: ,,Ide sem!“ ,,Kto?“ opýtala sa Alice. ,,No predsa
Jeffrey.“ povedala som pomedzi zuby. ,,Aký Jeffrey?“ opýtala sa
znova, no to už bol milý pán pri nás.
,,Ahoj
Stacy.“ pozdravil ma Jeffrey.
,,Stacy?
… Aká Stacy?“ opýtala sa teraz už totálne nechápavá Alice.
,,No
predsa ona.“ povedal so širokým úsmevom na perách a ukázal na
mňa.
,,Ona?“
zasmiala sa Alice. ,,No to určite nie. Ona je Amy.“
,,Amy?“
opýtal sa teraz pre zmenu nechápavo Jeffrey. ,,Ale mne si povedala,
že … “ začal znova, no ja som z tie ich nechápavé pohľady
nemohla vydržať a preto som povedala: ,,Áno, ja viem. Viem, že
som ti povedala, že som Stacy, ale nie som. Som Amy.“ povedala som
a neviem prečo, ale nejak ma to všetko naštvalo.
,,Ale
prečo si mi klamala?“ opýtal sa smutne Jeffrey.
,,Prečo?
Pretože nehovorím svoje meno len tak pre nič, za nič každému
chalanovi, ktorého stretnem na ulici. A čo tu vlastne robíš?“
povedala som a už som bola fakt s nervami v koncoch.
,,Ja?
Ja som tu ubytovaný. A ako vidím, tak ty tiež.“ povedal s
úsmevom a ukázal na moju ruku, v ktorej som kŕčovito zvierala
kartu od izby. Alice už na mne zrejme videla, že ak nezasiahne, tak
to bude mať kto vie aké následky a preto povedala: ,,Ehm … Ok
Jeffrey. Rada som ťa spoznala, ale my už musíme ísť, pretože
dnes toho máme ešte veľa, takžeee ... maj sa.“ zamávala mu
pred nosom, schmatla ma za ruku a ťahala preč. Keď sme prišli na
izbu, povedala mi: ,,No, neviem ako ty, ale mne sa ten Jeffrey zdá
byť nejaký divný. Ale to je teraz jedno. Som už strašne hladná,
ale do bufetu sa vracať nebudeme, takže kam pôjdeme?“ opýtala
sa nakoniec. ,,Tak s Jeffreym máš pravdu. Aj mne sa zdá byť
nejaký divný. Alebo mne to skôr pripadá akoby sa vtieral. No už
ho neriešme.. Ja som už tiež poriadne hladná, tak, čo ja viem.
Čo keby sme zašli do parku. Dnes to vyzerá na pekný deň, tak by
sme sa tam mohli ísť prejsť, kúpili by sme si niečo jesť a
potom by sme naplánovali, čo budeme dnes robiť. Hm? Čo ty na to?“
navrhla som. ,,Fajn. To znie super.“ súhlasila Alice. Tak sme sa
prezliekli do niečoho vhodnejšieho, vyšli z izby a výťahom sme
sa zviezli na prízemie. Keď sa dvere výťahu otvorili, na recepcii
sme zbadali Jeffreyho. ,,No do riti!“ povedali sme spoločne, až
sme sa na tom zasmiali. Vtom sa Jeffrey otočil a keď nás uvidel,
usmial sa a zamieril smerom k nám. Rýchlo som stlačila prvé
tlačidlo, ktoré mi prišlo pod ruku. Dvere výťahu sa Jeffreymu
zatvorili tesne pred nosom a my sme sa začali nekontrolovateľne
smiať. Až po chvíli sme si uvedomili, že nás výťah vyvezie až
na najvyššie poschodie. ,,No nič. Aspoň sa povozíme.“ povedala
Alice a opäť sme sa rozosmiali. Potom sme sa opäť spustili na
prízemie a tentokrát sme mali šťastie. Jeffrey tam už nebol.
,,Možno išiel po schodoch.“ povedala som a znovu sme sa
rozosmiali. Asi sme sa smiali poriadne nahlas, pretože všetci
naokolo sa otočili smerom k nám. No nám to bolo jedno. S úsmevom
na perách sme prešli okolo nich a vyšli z hotela.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára