Cause we are the same - 20.časť - 1/2

Čaute kočeny! :D Sorry, že časť je až dnes, ale tak, ... no, ... nejako ma opustila fantázia v posledných dňoch. Preto je časť aj trochu kratšia ako zvyčajne. A je mi to aj trochu ľúto, pretože je to dvadsiata, jubilejná časť. :D hehe :D Tak, ale snáď sa vám bude páčiť. A prosím, nechajte aj koment. Prosííím. Urobí mi to neskutočnú radosť. Ani neviete ako sa teším z každého vášho komentáru. Okey, ale už stačí, lebo príhovor bude dlhší ako samotná časť. :D :D :D Tak zatiaľ čautééé! ILY all. :* - Grace :*
P.S.: Určite ste si všimli, že táto časť je rozdelená na dve menšie časti. To preto, lebo chcem ten daný deň opísať z Alicinej aj z Amyinej strany. :D To je všetko. Čautééé! :D

,,Ahoj.“ pozdravil ma, keď prišiel ku mne.

,,Ahoj.“ odzdravila som mu, objali sme sa a vyšli z hotela. Taxíkom sme sa doviezli pred reštauráciu. Vošli sme dnu a čašník nás zaviedol ku stolu pre dvoch. Sadli sme si a Travis nám objednal víno. Potom na mňa pozrel tými svojimi krásnymi očami a nežne sa usmial.

,,Ehm, Travis, … koľko máš vlastne rokov?“ opýtala som sa. Bola to fakt trápna otázka, ale nič iné ma nenapadlo. A v podstate ma to aj zaujímalo.

,,Devätnásť.“ povedal a opäť sa usmial.

,,A ty?“ opýtal sa ma.

,,Sedemnásť.“ povedala som a nesmelo sa usmiala. Bolo fakt trápne rozprávať sa o tom, koľko máme rokov. Našťastie nám priniesli víno, tak sme si pripili a potom sme si objednali niečo na jedenie.

Kým sme jedli, rozprávali sme sa o všeličom možnom. O rodine, o našich záľubách, o škole, proste o všetkom.

Keď sme dojedli, Travis ma chytil za ruku a zadíval sa mi do očí. Uvedomila som si, že tento náš obed sa začína uberať veľmi zlým smerom. Vtedy som sa rozhodla, že mu musím povedať pravdu. A sľúbila som to aj Niallovi. Tak som sa zhlboka nadýchla, odtiahla som od Travisa ruku, ktorú mi ešte stále držal a spustila som:

,,Travis, ja … musím ti niečo povedať.“ začala som.

,,Tak hovor.“ povedal s úsmevom, no keď zbadal ako skleslo sa tvárim, úsmev mu z tváre hneď zmizol.

,,Ide o to, že … mám priateľa.“ povedala som na rovinu.

,,Chcela som ti to povedať minule, aby si si nemyslel, že s tebou chcem niečo mať. Vlastne ani neviem, prečo som vtedy s tebou vlastne išla von a...“

,,Tak počkaj. Ty ľutuješ to, že sme spolu boli von?“ opýtal sa neveriacky.

,,To nie, ale...“

,,Ak si myslíš, že mi vadí to, že máš priateľa, tak sa veľmi mýliš. Aj keď, si veľmi pekné dievča a rád by som s tebou bol aj niečo viac ako kamarát, no keď už si zadaná, tak to pochopím a dúfam, že budeme aspoň kamaráti.“ povedal a pozrel na mňa s nádejou v očiach.

,,No, … ja … jasné.“ vykoktala som zo seba. Nemohla som uveriť tomu, čo práve povedal.

,,Tak, fajn. To som rád.“ povedal a usmial sa.

,,A ako sa volá ten tvoj priateľ? Poznám ho?“ opýtal sa napokon.

,,No, možno ho poznáš. Je totiž dosť slávny.“ povedala som a pri pomyslení na Nialla som sa usmiala.

,,A volá sa?...“ pobádal ma k odpovedi.

,,Niall Horan.“ povedala som a sladko sa usmiala. Travis sa tváril stále rovnako zvedavo ako pred chvíľou.

,,Asi nevieš kto to je.“ povedala som po chvíli.

,,No, nie som si istý, ale asi viem.“

,,Je zo skupiny One Direction.“ povedala som nesmelo.

,,Ten blonďák, že?“ opýtal sa.

,,Áno. Poznáš ich?“ opýtala som sa prekvapene.

,,Ich pozná asi celý svet.“ zasmial sa.

,,No, možno svet dievčat. Ale len málo chlapcov vie aj to ako sa volajú.“ povedala som a stále naňho prekvapene hľadela.

,,Moja mladšia sestra je na nich závislá.“ vysvetlil mi a opäť sa rozosmial.

,,A povinne som sa musel naučiť ich mená a ešte aj to, koľko majú rokov, a ktorý z nich sa jej páči najviac.“ dodal s úsmevom na perách.

,,Tak to si mal fakt ťažké.“ povedala som a obaja sme sa rozosmiali.

Keď sme dojedli, Travis zaplatil a vyšli sme z reštaurácie.

,,Tak, kam pôjdeme teraz?“ opýtala som sa.

,,Mohli by sme ísť do parku. Teda, ak chceš.“

,,Rada.“ povedala som. Usmiali sme sa na seba a vykročili smerom do parku.

Keď sme tam prišli, sadli sme si na lavičku a sledovali okolie.

,,Ozaj, Niall by sa s tebou rád stretol.“ povedala som po chvíli ticha a usmiala sa na Travisa.

,,On o mne vie?“ opýtal sa prekvapene.

,,Jasné. Najprv z toho nebol veľmi nadšený, no keď som ho ubezpečila, že sme len kamaráti, tak sa upokojil.“ povedala som s úsmevom.

,,Tak potom fajn.“ povedal a zahľadel sa niekam do diaľky.