utorok 14. augusta 2012

Cause we are the same - 16.časť

Dnes mám chuť písať, tak vám sem dávam ďalšiu časť. Domi :* vám tu potom dá Travisove oblečenie. Tak, šup čítať. - Grace :*

Nakoniec som sa rozhodla, že … že tam pôjdem. Áno. Veď ako som už povedala, nie je to rande. Alebo áno? … Nie! Pre mňa rozhodne nie. Ja mám predsa Nialla. Z mojich myšlienok ma vytrhlo zvonenie telefónu, čomu som bola aj rada. Aspoň som nemala príležitosť si to rozmyslieť. Zdvihla som slúchadlo.
,,Prosím?“ spýtala som sa.
,,Dobrý deň. Tu je recepcia. Hovorím so slečnou Graham?“ opýtal sa hlas v telefóne.
,,Áno, to som ja.“
,,Prišiel po vás nejaký mladý pán. Predstavil sa ako Travis.“ povedal recepčný.
,,Ach, áno. Povedzte mu, nech počká. O chvíľu som dole.“
,,Samozrejme. Dopočutia.“ povedal a zložil. Tak som sa rýchlo rozlúčila s Amy a utekala za Travisom. Stál pri recepcii a opieral sa o pult. Mal oblečené tmavomodré rifle, kockovanú košeľu a obuté vansky. Vyzeral úžasne.
,,Ahoj.“ povedal, keď som prišla k nemu.
,,Ahoj.“ odzdravila som.
,,Ideme?“ opýtal sa.
,,Poďme.“ povedala som a spolu sme vyšli z hotela. Pred hotelom stál taxík, tak sme nastúpili a Travis nadiktoval taxikárovi adresu. Ako sme sa viezli, opýtala som sa ho:
,,Kam vlastne ideme?“
,,Ak ti to nevadí, tak pôjdeme do kina.“ povedal a nesmelo sa usmial.
,,Tak fajn.“ tiež som sa usmiala. Zvyšok cesty sme boli ticho.
Keď sme prišli do kina, opýtala som sa:
,,Na aký film ideme?“
,,Ani neviem. Nikdy som ten film nevidel. Viem len, že je to nejaká romantická komédia alebo také niečo.“ povedal a podal lístky pánovi, čo stál pred kinosálou. Potom sme si išli sadnúť na svoje miesta a čakali, kým začne film. O chvíľu zhasli svetlá a na plátne sa zjavili úvodné titulky. Cítila som sa nejako čudne. Bola som v tmavej miestnosti s cudzím chalanom vedľa seba. Čo ak sa o niečo pokúsi? Čo ak … pre boha, Alice spamätaj sa. Tak moment, zasa sa rozprávam sama so sebou. Ešte dobre, že len v myšlienkach. Ale už som ticho. Po chvíli som sa zapozerala do filmu a Travisa vedľa seba som absolútne nevnímala. Som totiž človek, ktorého rýchlo zaujme každý film. Aj keď je to nejaká blbosť. Travis už asi nezvládal, že si ho nevšímam, a tak ma asi v polovici filmu chytil za ruku. Bolo to … divné. Nemohol ma radšej chytil okolo pliec? No, neprotestovala som. Nechcem aby si myslel, že sa ho bojím alebo také niečo. Takto sme dopozerali celý film. Keď sa skončil, Travis sa ponúkol, že ma odprevadí k hotelu.
,,Páčil sa ti film?“ opýtal sa ma cestou do hotela.
,,Áno, bol ... zaujímavý.“ povedala som.
,,No, bolo to na tebe vidno.“ zasmial sa.
,,A tebe sa páčil?“ opýtala som sa.
,,Ja som ho veľmi nesledoval. Väčšinou som sa totiž díval na teba.“ priznal sa. Nič som mu na to nepovedala a ďalej sme sa nerozprávali. Keď sme prišli k hotelu, opýtal sa ma:
,,Takže, ty bývaš v hotely?“
,,Nie, ja vlastne ani nie som z Londýna. Som tu len s kamoškou na prázdninách.“ povedala som.
,,S Amy?“ opýtal sa.
,,Áno. … Tak fajn. Ďakujem za pekný večer. Maj sa.“ povedala som a chcela som odísť, no zastavil ma.
,,Alice, dala by si mi svoje číslo?“ opýtal sa.
,,Ehm, jasné.“ povedala som, z kabelky som vytiahla pero a svoje číslo som mu napísala na ruku.
,,Ďakujem. Zavolám ti.“ povedal a usmial sa.
,,Dobre. Teraz už musím ísť. Ahoj.“ povedala som, otočila sa a odišla.
Keď som prišla do izby, Amy na mňa hneď vybehla:
,,Tak hovor! Ako bolo? Čo ste robili? Kde ste boli? Pobozkal ťa?“
,,Héééj! Počkaj! Pomaly! Môžem si aspoň vydýchnuť?“ opýtala som sa.
,,Ehm, jasné.“ povedala a zaškerila sa. Zvalila som sa na sedačku a vzdychla si. Amy ku mne pricupkala, sadla si vedľa mňa a pomaly sa opýtala:
,,Takžééé?“
,,Takže nič. Iba sme boli v kine. Pozreli sme si film a potom ma odprevadil k hotelu. Keď sme prišli sem, vypýtal si moje číslo a potom sme sa rozlúčili.“ vysypala som zo seba.
,,To je všetko?“ opýtala sa otrávene.
,,Všetko. A čo si čakala? Veď som ti hovorila, že to nie je rande.“ povedala som s úsmevom.
,,To áno, ale … potom som tu mala väčšiu zábavu ako ty tam.“ povedala.
,,Vážne? A čo také si robila? Rozprávala sa so stenami?“ opýtala som sa so smiechom.
,,Nie. Mala som spoločnosť.“ tajomne sa usmiala a moju poznámku si nevšímala.
,,Koho?“ opýtala som sa nedočkavo.
,,Bol/a tu ...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára