OUTFIT-Cause we are the same - 15.časť

Ahojte :) Pozrite sa čo si obliekla Alice :)) ( foto si nevšímajte - ide tam o účes :) )
s pozdravom Domi:*

Cause we are the same - 15.časť

Holky, prepáčte, že som dala časť až dnes, ale včera som už nestíhala. Ešte o jedenástej večer som ju nemala dopísanú. Tak vám ju dávam až dnes, ale je dosť dlhá, tak dúfam, že mi to odpustíte. A už neviem, čo tu mám napísať, tak šup, choďte čítať! :D - Grace :*

Najprv som sa pozerala do zeme, pretože som sa červenala ako paprika, no keď som zdvihla hlavu, uvidela som … uvidela som toho najkrajšieho chalana pod slnkom. Jeho plavé vlasy a sivomodré oči spolu dokonale ladili. Pozeral na mňa a nádherne sa usmieval. Ja som sa naňho len nemo dívala a nemohla z neho spustiť oči.

,,Alice, … ALICE?!“ vytrhla ma Amy zo zamyslenia. Strhla som sa a okamžite sa pozrela na ňu.

,,Áno, čo chceš?“ opýtala som sa.

,,Už asi tretíkrát sa ťa pýtam, čo si dáš a budem rada, ak mi aj odpovieš.“ povedala, no pritom som videla ako potláča smiech. Je na mne niečo smiešne?

,,Ehm, no, … tak, … vyber si najprv niečo ty.“ koktala som. Čo sa to so mnou deje?

,,Alice, ja som si už dávno objednala.“ povedala a pozrela na mňa pohľadom, či som v poriadku.

,,Aha. Tak, ja si dám to isté, čo ona.“ povedala som a pozrela na toho úžasného čašníka, ktorý sa na mňa ešte stále pozeral a usmieval sa.

,,Tak fajn.“ povedal, zapísal si to, potom sa na mňa opäť usmial a odišiel. Pozerala som za ním ako odchádza. Aaach, keby ste videli ten zadok. Pre boha, nad čím to rozmýšľam. Najradšej by som si jednu tresla.

,,Alice! ... Hej, haló! Zem volá Alice!“ volala Amy a rukami mi mávala pred tvárou.

,,No, tu som.“ pozrela som na ňu.

,,Očividne nie. Odkedy sem prišiel ten čašník, tak z neho nemôžeš spustiť oči. Ale vlastne sa ti ani nečudujem. Je fakt sexy.“ povedala a začala sa ovievať.

,,To teda je.“ zúfalo som na ňu pozrela.

,,Ale aj on po tebe pokukoval.“ žmurkla na mňa Amy a zasmiala sa.

,,Čo? Nie! … Alebo áno?“ nevedela som, čo povedať.

,,Ticho, ticho! Už ide.“ povedala a narovnala sa. Urobila som to isté.

,,Tááák. Nech sa páči.“ povedal, položil nám na stôl 2 kávy a zákusky a žiarivo sa usmial. Myslela som, že tam skolabujem. Vtom ma Amy začala kopať pod stolom.

,,Aaaaau!!!“ vykríkla som, no hneď som sklapla a poriadne sa začervenala. Amy len pokrútila hlavou a buchla sa rukou po čele. On sa len zasmial a povedal:

,,Tak dobrú chuť.“ a odišiel.

,,Božeee, ja som ale krava!“ povedala som a začala som sa biť po hlave.

,,Prestaň sa mlátiť. Pozerá sa sem.“ povedala Amy a začala sa smiať.

,,No super. Teraz budem vyzerať ako totálna krava.“ povedala som a sklonila hlavu. Začali sme jesť ten zákusok (ani neviem, čo to vlastne bolo) a piť kávu. Rozprávali sme sa o všeličom možnom, keď Amy zrazu zašepkala:

,,Omg, ide sem.“ okamžite sa narovnala.

,,Kto?“ opýtala som sa nechápavo, no ona sa len usmievala.

,,Amy, kto sem ide?“ opýtala som sa znova, no hneď som to oľutovala.

,,Ja.“ povedal a usmial sa. Bože, to je trapááás. Prečo sa musím vždy takto strápňovať. Samozrejme, okamžite som sčervenela.

,,Takže, vy ste sa o mne rozprávali?“ opýtal sa, kým si na tácku ukladal prázdne šálky a tanieriky.

,,Nie (ja) / Áno (Amy)“ povedali sme naraz.

,,Tak áno alebo nie?“ opýtal sa s úsmevom.

,,Trochu.“ povedala Amy a tiež sa začervenala.

,,Aha. Takže vy takto bežne ohovárate čašníkov?“ zasmial sa.

,,Nie. Bežne nie.“ povedala som.

,,A smiem vedieť, čím som si zaslúžil vašu pozornosť?“ opýtal sa zvedavo a pritom sa stále usmieval.

,,Nie.“ povedala som stručne.

,,To budeš stále hovoriť iba nie?“ opýtal sa ma.

,,Nie.“ povedala som rýchlo, no až potom som si uvedomila, že som to povedala znova. Amy sa rozosmiala a on tiež.

,,A môžeš mi povedať, kedy sme si potykali?“ zmenila som tému.

,,Myslím, že práve teraz. Som Travis.“ povedal a podal mi ruku.

,,Alice.“ usmiala som sa a podala mu svoju.

,,A ty si?“ otočil sa k Amy.

,,Ja som Amy. Teší ma.“ povedala a usmiala sa.

,,Aj mňa teší.“ tiež sa usmial a potom sa otočil späť ku mne.

,,Tak, Alice, nechcela by si ísť dnes večer von?“ opýtal sa ma. Nevedela som, čo mám povedať. Pozrela som na Amy. Myslela som, že sa bude usmievať, no teraz sa tvárila úplne vážne. Prečo? Stalo sa niečo? Teraz som to ale nemohla riešiť, tak som sa otočila späť k Travisovi a povedala:

,,Veľmi rada.“ usmiala som sa. No a čo. Na večer aj tak nemám program.

,,Tak fajn. Končím tu o šiestej, tak prídem po teba o siedmej. Môže byť?“ opýtal sa s úsmevom.

,,Dobre. To mi vyhovuje.“ usmiala som sa.

,,Len mi daj adresu, aby som vedel, kam mám po teba prísť.“ dodal.

,,Aha, jasné.“ povedala som, z kabelky som vybrala pero a na servítku som mu napísala adresu hotela.

,,Ďakujem. Tak večer.“ povedal, usmial sa a odišiel.

,,Pre boha, Alice, čo to robíš?“ vyskočila na mňa Amy.

,,Čo by som robila? Večer idem von.“ povedala som a usmiala sa od ucha k uchu.

,,Aha. Takže ty ideš von. A môžem vedieť, čo chceš povedať Niallovi? Veď spolu chodíte a ty ideš von s iným.“

,,Tak moment. Ja s Niallom nechodím. Nie oficiálne.“ povedala som potichu.

,,Aha. Hlavne, že dnes po paintballe ste si vyznávali lásku a hovorili ako sa milujete. To je podľa mňa dosť oficiálne.“

,,Okey, tak chodím s Niallom a čo teraz? To neznamená, že nemôžem ísť von s iným chlapcom. Veď ja s ním neidem na rande. Len ideme von. To snáď nie je hriech.“ povedala som.

,,Tak fajn. Ak to nie je rande, tak potom je to v pohode.“ usmiala sa.

,,Ach, Amy, hádam so nemyslíš, že by som podviedla takého úžasného chalana ako je Niall. To by som si v živote neodpustila.“ povedala som a nesmelo sa usmiala.

Domov sme prišli o pol šiestej, tak som mala ešte chvíľu čas.

,,Čo budeš robiť ty?“ opýtala som sa Amy, ktorá sedela pred televízorom a pila čaj.

,,Neviem. Asi to, čo teraz.“ odpovedala.

,,Keď sa budeš veľmi nudiť, tak si môžeš zavolať Jeffreyho.“ zasmiala som sa. Vtom mi na hlave pristál vankúš.

,,Koza!“ zakričala za mnou Amy a zasmiala sa. Vankúš som jej hodila späť a išla som sa chystať. Postavila som sa pred šatník, otvorila ho a len som doňho pozerala. Po chvíli som zakričala:

,,Amyyyyy!!! Poď sem, prosím! Ja neviem, čo si mám obliecť.“ Amy pomaly docupkala až k ku mne, pozrela do šatníka a hneď vedela, čo má vybrať. Všetko mi naukladala na posteľ a povedala:

,,Nech sa páči.“ usmiala sa.

,,Ďakujem. Si fakt poklad.“ povedala som.

,,Ja viem.“ žmurkla a s úsmevom na perách odišla. Ja som sa pomaly obliekla, namaľovala, učesala a potom som čakala na Travisa. Asi ma začalo hrýzť svedomie alebo také niečo, pretože som začala rozmýšľať, či tam vôbec mám ísť. Nakoniec som sa rozhodla, že ...

Takto nejako si predstavte Travisa. Čo naňho hovoríte?

OUTFIT-Cause we are the same - 14.časť

čaute holky! :) pridavam Outfit k 14.časti. Dúfam , že sa bude páčiť :)(komentíky )
 S pozdravom Domi :*   pekný večer :)

Cause we are the same - 14.časť

Dnes absolútne neviem, čo tu mám napísať. Tak napíšem len to, čo stále. Čítajte, komentujte atď. A ešte chcem poďakovať zato, že čítate moju poviedku a všetky príspevky, ktoré tu dávame. A Domi :* tu potom pridá outfit k tejto časti. A viem, že táto časť je krátka, ale tak, pokračovanie chcem dať až do ďalšej, ktorá by mala byť zajtra. Ale ako vždy, nič nesľubujem. Tak zatiaľ sa majte. Čaaaaau! - Grace :*

 ,,Alice, čo budeme robiť?“ opýtala sa ma Amy, keď sme sa vrátili do hotela. Po paintballe nás chalani odprevadili k hotelu a odišli, pretože mali nejaké povinnosti.

,,Neviem. Mohli by sme sa ísť niekam prejsť. Čo ty na to? Lebo odkedy sme spoznali chalanov, tak sme stále len s nimi. Niežeby mi to vadilo, ale už si ani nepamätám, kedy sme boli poslednýkrát niekde bez nich. “ navrhla som.

,,To je pravda. Tak fajn. Mohli by sme si ísť niekam sadnúť na zákusok a potom sa prejsť po parku alebo tak.“ súhlasila Amy.

,,Ok. Tak na čo ešte čakáme? Poďme!“ povedala som, vstala zo stoličky a zamierila k šatníku. Nasledujúcu hodinu sme strávili tým, že sme sa stále prezliekali a radili si, čo na seba. No, čo už. Aspoň sme sa nenudili. Keď sme sa konečne poobliekali, namaľovali a učesali, mohli sme vyraziť.

Vonku bolo krásne slnečno, čo sa v Londýne nevidí často, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme cez polku Londýna peši až k našej obľúbenej kaviarni, ktorú sme objavili pár dní po tom, čo sme sem prišli. Cesta nám trvala dosť dlho, ale nám to vôbec nevadilo. Aspoň sme sa prešli a nadýchali sa „čerstvého“ mestského vzduchu.

Vošli sme do kaviarne a zamierili k stolu úplne vzadu. Ani neviem prečo, ale vždy si sadáme dozadu. Možno preto, že je tam viac súkromia. Tak sme si sadli, začali sa rozprávať, a popritom sme čakali na čašníka. Konečne sme sa mohli v kľude porozprávať o chalanoch.

,,Al, čo budeme robiť? Ja mám Harryho veľmi rada, dokonca si myslím, že ho aj ľúbim, ale, … čo s nami bude ďalej? O necelé 3 týždne sa vraciame späť do West Lulworth. Čo bude potom?“ zdôverila sa mi Amy.

,,Presne nad tým rozmýšľam aj ja. Ja a Niall, no, neviem, či je to láska, ale, no, niečo ma k nemu ťahá, ale neviem, čo to je.“ povedala som.

,,Zrejme tie jeho prenikavé oči, v ktorých sa každé dievča tak bezhlavo stráca.“ povedala ironicky a začala sa ovievať rukou.

,,Héééj!!! Tak pozor! Hovoríme tu o mojom chlapcovi.“ povedala som, no hneď nato som si zahryzla do jazyka.

,,Ahaaa. Takže on je TVOJ chlapec.“ to slovo ešte naschvál zvýraznila.

,,To … to … to som fakt povedala?“ začala som koktať.

,,Áno, Alice, fakt si to povedala.“ zasmiala sa.

,,Ups. Ale keď, ono to zo mňa vyšlo tak samo a ...“

,,Lúbiš ho“ prerušila ma. Pozrela som na ňu. Jemne sa usmievala, no na očiach som jej videla, že to myslí úprimne.

,,Myslíš?“ opýtala som sa potichu. Skoro ma ani nebolo počuť.

,,Nemyslím. Ja to viem.“ usmiala sa. Sklonila som hlavu. Mala by som sa z toho tešiť, ale ja … ja neviem.

,,Pre boha, Alice! Veď je to na vás tak vidno. To ako sa na seba dívate, ako sa držíte za ruky. To všetko. A Niall. Alice, veď ten chlapec ťa tak veľmi ľúbi.“ povedala a ja som vedela, že má pravdu. Obe sme to vedeli. No ja som si to nevedela pripustiť. Začala som byť nervózna.

,,Ako to môžeš vedieť? Hm? Ako môžeš vedieť, či ma ľúbi? Pýtala si sa ho to alebo čo?“ zvýšila som hlas.

,,Nemusíš na mňa hneď kričať.“ povedala potichu a sklonila hlavu.

,,Prepáč, fakt prepáč, ja len, … ja sa len naňho nechcem príliš viazať. Veď ako si sama povedala, o pár týždňov ideme domov a ja absolútne netuším, čo bude potom a všetko to, čo sa tu deje, vždy keď sme spolu, tak sa naňho viažem viac a viac a potom … no proste ...“ hlas sa mi zlomil a do očí sa mi začali tlačiť slzy. Videla som, že Amy je na tom tak isto. Už, už sme sa skoro rozplakali, no Amy to nakoniec v sebe potlačila a povedala:

,,Tak fajn. Preberieme to neskôr. Nechceme si predsa pokaziť pekný deň. Hm?“ pozrela na mňa a sa usmiala.

,,Máš pravdu.“ povedala som a tiež sa usmiala. Snažili sme sa objať ponad stôl, no veľmi sa to nedalo.

,,Blbý stôl“ zašepkala mi do ucha, keď sa nám to konečne podarilo. Rozosmiali sme sa.

,,Ehm, prepáčte, … čo si dáte?“ prerušil nás čašníkov hlas. Okamžite sme sa od seba odtrhli a rýchlo sa posadili. Najprv som sa pozerala do zeme, pretože som sa červenala ako paprika, no keď som zdvihla hlavu, uvidela som ...

Čo nás čaká :D

Ahojte holky (a chalani - ak tu nejakí chodia) :D :D :D! Ako sa máte?? :D Dnes už ďalšia časť CWATS nebude, pretože nestíham. Ale zajtra by už mala byť (dúfam). Tak asi toľko k poviedke a teraz k veci (hehe :D). Takže, tu máte zoznam "aktivít", ktoré sa budú diať v nasledujúcich dňoch. A niektoré z nich už aj prebiehajú alebo lepšie povedané, sa už udiali.

Dúfam, že to prečítate (je to dosť malé). Na čo z toho sa tešíte najviac?? 

Ja asi na všetko. :D

Ale ako ste si už určite všimli, tak 29.8. bude mať Liam narodeniny. Krásnych 19. Tak ako na narodeniny každého z chalanov je urobený zoznam vecí, ktoré by mal správny Directioner dodržiavať. A tu ho máte:

Budete to dodržiavať?? Ja som si vždy chcela vyskúšať urobiť niečo také a teraz mám príležitosť, 

takže ja idem do toho. A čo vy??

Tak, na dnes by to bolo odo mňa asi všetko. Zajtra pridám časť (dúfam). Tak zatiaľ sa majte. Čaaaaau!!! :D ILY :* - Grace :*