Cause we are the same - 26.časť

Čaute kočenyyy!!! Áno, ja viem, že som hrozná, a že sa vám v poslednom čase veľmi nevenujem, ale keď ... ja ... no proste ... nejako v poslednom čase nestíham. Tak dúfam, že mi odpustíte a neukameňujete ma. Hehe :D :D :D Tak fajn. A teraz vážne. Ako sa máte? Čo máte nové? Škola ešte stojí? :D. Naša bohužiaľ áno. Ale, nejako to prežijeme. :D No a teraz k časti. Čo myslíte, čo sa stane? :D Samozrejme, dozviete sa to až v ďalšej časti, ktorá, úprimne povedané, bude neviem kedy. Ale naozaj sa budem snažiť pridať ju čo najskôr. Tak, to je asi všetko. Zatiaľ sa majte. Čáááu! :D - Grace :*

 V tom čase z pohľadu Alice

Harry nás vyložil pri nejakej reštaurácii a potom aj s Amy odfrčal preč.

,,Aká je to reštaurácia?“ opýtala som sa Nialla.

,,Je španielska. Úžasne tu varia.“ povedal a zasmial sa. Potom ma chytil za ruku a vošli sme dnu.

,,Buenas noches. Bienvenido a nuestro restaurante.“ (Dobrý večer. Vitajte v našej reštaurácii.) privítal nás nejaký pán, ktorý stál za pultom na “recepcii“.

,,Buenas noches. Tenemos una reserva.“ (Dobrý večer. Máme tu rezerváciu.) odpovedal Niall. Zarazene som naňho pozrela. To je prvýkrát, čo ho počujem hovoriť po španielsky. Ale musím uznať, že mu to ide skvele.

,,Tú eres el amo ... Horan?“ (Vy ste pán ... Horan?) opýtal sa ten pán.

,,Sí.“ (Áno.) odpovedal Niall. To bolo asi jediné slovo, ktorému som rozumela.

,,Sígame, por favor.“ (Poďte za mnou, prosím.) povedal ten pán a vykročil k stolom. Niall ma chytil za ruku a potichu sme ho nasledovali. Zaviedol nás do malého salónika, kde bolo zopár stolov pre dvoch. Pristúpil k jednému z nich, odsunul stoličku a povedal:

,,Aquí tiene, señorita, siéntese!“ (Nech sa páči, slečna, sadnite si!) pozrel na mňa a milo sa usmial. Zmätene som pozrela na Nialla, ktorý hneď pochopil, že mu nerozumiem ani slovo. Zasmial sa a ukázal na stoličku.

,,Povedal, aby si sa posadila.“ povedal a opäť sa zasmial. Okamžite som sa začervenala a rýchlo som si sadla. Nesmelo som sa usmiala a jemne prikývla na poďakovanie.

,,Gracias.“ (Ďakujeme.) povedal Niall a tiež si sadol. Potom ten pán odišiel.

,,Tipujem, že po španielsky nevieš.“ povedal Niall a zasmial sa.

,,Ani ň.“ obaja sme sa začali smiať.

,,Je tu nádherne. Chodíš tu často?“ opýtala som sa po chvíli.

,,Nie. Len vo výnimočných situáciách.“ povedal a žmurkol na mňa. Nesmelo som sa usmiala. Niall ma pomaly chytil sa ruky a zadíval sa mi do očí. Začala som sa v tých jeho hlbokých, modrých očiach strácať a nedokázala som sa od nich odtrhnúť.

,,Milujem ťa.“ dodal napokon.

,,Aj ja teba.“ povedala som a jemne sme sa na seba usmiali. Vtom prišiel čašník a prerušil ten krásny okamih. Niall sa s ním, samozrejme, hneď začal rozprávať po španielsky, takže som ničomu nerozumela. Po chvíli sa Niall otočil ku mne a opýtal sa ma:

,,Čo si dáš zlatko?“

,,Ehm, no, stavím sa, že aj jedálny lístok je po španielsky, takže...“

,,Takže vyberiem niečo ja.“ dopovedal za mňa a sladko sa usmial. Len som prikývla a tiež sa usmiala. Niall nám niečo objednal a potom sa opäť začal venovať iba mne.

,,Máš zajtra nejaké povinnosti?“ opýtala som sa.

,,No, musím ísť aj s chalanmi do štúdia. Paul tam pre nás má nejakú prácu. Prečo?“

,,Nič. Len tak.“ povedala som a usmiala sa.

,,Ale ak chceš, tak môžem povedať chalanom, nech sa o to postarajú a my si môžeme niekam vyraziť.“

,,Nie, nie. To je v pohode. Ja asi pôjdem s Amy nákupy.“

,,Tak fajn.“ povedal a nežne sa usmial. Jeho modré oči sa dívali do tých mojich a ja som sa pomaly začala rozplývať. Ach, bože. Tento chalan je taký úžasný. A tie jeho modré okále.

Z mojich myšlienok ma vyrušil čašník, ktorý nám priniesol jedlo. Niall mu niečo povedal a on potom odišiel. Pomaly sme začali jesť a popritom sme na seba pokukovali.

,,Hmmm, musím uznať, že tu varia fakt výborne.“ povedala som po pár sústach.

,,Som rád, že ti chutí.“ povedal a usmial sa.

,,Môžeme tu chodiť aj častejšie, ak chceš.“ dodal.

,,No, to je na tebe. Ty pozývaš.“ povedala som a obaja sme sa rozosmiali.

Keď sme dojedli, Niall zaplatil a potom sme odišli.

,,A teraz kam?“ opýtala som sa.

,,Tak, Harry s Amy išli do hotela, takže my budeme spať u nás v dome.“

,,Čože? A prečo o tom neviem?“ skríkla som.

,,Vadí ti to?“ opýtal sa prestrašene.

,,To nie, ale nemám nič na spanie.“ povedala som zúfalo.

,,Ale veď to nevadí. Aspoň ti opäť môžem požičať tú moju košeľu, v ktorej si vyzerala tak sexy.“ povedal a žmurkol na mňa.

,,Ach, ty!“ skríkla som a buchla som ho do pleca. Samozrejme, že som to nemyslela vážne a okamžite som sa začala smiať.

,,Aaau! Prečo ma biješ?“ opýtal sa a začal napodobňovať výraz raneného šteniatka. Vyzeralo to, akoby sa mal každú chvíľu rozplakať.

,,Ach, ty môj chudáčik.“ začala som sa mu prihovárať ako malému decku a dávať mu nežné božteky na nos a na ústa. Ochotne ich prijal a nakoniec sme sa, ako inak, začali bozkávať. Asi po 5 minútach ustavičného olizovania sa sme uznali, že by už trebalo ísť. Tak sme sa pomaly vydali smerom k domu chalanov. Celou cestou k chalanom sme sa držali za ruky a túlili sa k sebe. Každú chvíľu sme zastavovali a bozkávali sa. Dokonca, aj keď sme boli už asi len 50 metrov od ich domu, zastavili sme a začali si vychutnávať jeden druhého, keď vtom ...

P.S.: Ešte ohľadom tej ankety, či chcete, aby sme spravili twitcam. Ďakujem, že ste hlasovali a s Domi :* už rozmýšľame o tom, kedy ho spravíme. Tak mám ešte takú otázku, že ... ak ten twitcam spravíme, tak ho budete aj pozerať? Ja len preto, či sa nám ho vôbec oplatí robiť. :D