Cause we are the same - 25.časť

Áno, holky, ja viem. Viem, že sa vám v poslednom čase veľmi nevenujem, no začala škola a tam mi dávajú poriadne zabrať. No, ale, dočkali ste sa a je tu ďalšia časť a je (ako som sľúbila) celá z pohľadu Amy. Tak dúfam, že sa vám bude páčiť. :D
Ďalej, by som sa vám chcela poďakovať za už viac než 3 000 návštev. Ste úžasní. A všetkých vás ľúbime. :*
A nakoniec, ako určite viete, dnes ma Niall narodeninkyyy. Krásnych 19! A pretooo:

Happy birthday to you,

happy birthday to you,

happy birthday dear Niall,

happy birthday to you!

:* :* :*

Niallík, môj drahý, v mene všetkých Directionerov ti chcem popriať len to najlepšie, nech sa ti darí, či už v skupine alebo v súkromí. Maj krásny život a snáď sa raz stretneme. Ľúbim ťa, láska moja! :*

No a na záver mám na vás jednu otázku. Dodržiavali ste všetky pravidlá, ktoré ste dnes mali dodržiavať? Ja áno. teda, aspoň som sa snažila. A tu je dôkaz:

Tú fotku upravovala Domi :*, za čo jej veľmi pekne ďakujem. 

Tak, čo na to hovoríte? Dobré, že? 

Mne sa to veľmi páči. :D Hehe :D

Okey, ale teraz už tá časť. A Domi :* zajtra pridá outfity, pretože dnes už nemôže. Tak zatiaľ sa majte. Čáááu! :D - Grace :*

Na golfe sme boli skoro celý deň. Na obed sme zašli do hlavnej budovy, kde sme si kúpili bagety, kofolu a iné blbosti. Keď sme sa najedli, opäť sme šli hrať. Hrali sme asi do štvrtej poobede. Samozrejme, vyhrali chalani, no povedali, že za tú snahu nás pozývajú na večeru. Bez akýchkoľvek protestov sme súhlasili. Tak nás Harry odviezol do hotela a dohodli sme sa, že o šiestej prídu po nás. “Narýchlo“ sme sa rozlúčili (pred dverami našej izby sme stáli asi pol hodiny) a potom som sa aj s Alice utekala pripravovať. Kým sa Alice sprchovala, ja som vybrala niečo na oblečenie pre seba aj pre ňu. Potom som šla do sprchy ja a Alice sa zatiaľ obliekla. Keď som vyšla zo sprchy, tiež som sa obliekla a potom sme si navzájom spravili účesy a nalíčili sme sa. Práve, keď sme sme začali upratovať všetky šminky, prišli chalani, tak sme to všetko nechali tak, zobrali sme si kabelky a utekali za nimi.

Viezli sme sa večernými ulicami Londýna, Alice s Niallom sa tam vzadu ako vždy celý čas olizovali a ja s Harrym sme sa aspoň držali za ruky. Asi po desiatich minútach jazdy Harry zaparkoval pred nejakou reštauráciou. Chcela som vystúpiť, no on ma zastavil a povedal:

,,Stoj! Tu vystupujú len oni dvaja. My ideme niekam inam.“

,,Ale, myslela som, že budeme všetci spolu.“ povedala som prekvapene.

,,Nemôžeme byť stále spolu. Každý z nás potrebuje aj trochu súkromia. Či nie?“ ozval sa Niall, kým vystupoval.

,,Vďaka, kamoš. Uvidíme sa zajtra.“ poďakoval Harrymu a zabuchol dvere. Harry opäť naštartoval a pokračovali sme v jazde. Zastavili sme až o nejakých 20 minút. Vystúpili sme, Harry dal kľúče od auta a nejaké peniaze tomu ujkovi, čo parkuje autá a vošli sme do reštaurácie. Prekľučkovali sme asi okolo všetkých stolov, až sme napokon zakotvili úplne vzadu (ako vždy) pri malom okrúhlom stolíku pre dvoch. Jednoduchá biela sviečka v strede stola dokonale ladila s tmavofialovým obrusom. Sadli sme si a ja som sa začala rozhliadať. Všetko tu bolo tak krásne zariadené. A všetko so všetkým ladilo.

,,Je tu krásne.“ povedala som po chvíli. Až teraz som si všimla, že Harry sa na mňa celý čas pozeral.

,,Ty si krajšia.“ povedal, chytil ma za ruku a sladko sa usmial. Okamžite som sa začala červenať, tak som rýchlo sklonila hlavu.

,,Dobrý večer. Čo vám prinesiem?“ opýtal sa neznámy hlas. Zdvihla som hlavu a pred nami stál postarší pán, ktorý bol zrejme čašník.

,,Ehm, poprosím vás, biele víno.“ povedal Harry.

,,Niečo na jedenie?“

,,Ešte sme si nevybrali.“

,,V poriadku. Prídem neskôr.“ povedal a odišiel.

,,Čo si dáš, zlatko?“ pozrel na mňa Harry.

,,No, vyber niečo ty. Ja zjem čokoľvek.“ usmiala som sa naňho.

,,Tak fajn.“ tiež sa usmial a zadíval sa do jedálneho lístka.

Keď znova prišiel čašník aj s vínom, Harry nám niečo objednal a potom sme si pripili. O pár minút na to, nám priniesli večeru. Tak sme si pomaly vychutnávali jedlo a popritom sme na seba pokukovali alebo mi Harry povedal niečo milé, po čom som sa vždy začala červenať.

Keď sme dojedli, Harry zaplatil a vyšli sme z reštaurácie. Zamierila som smerom k autu, ktoré nás už čakalo pred vchodom, no Harry ma chytil za ruku a povedal mi:

,,Viem, že cesta autom je veľmi pohodlná, no naspäť pôjdeme peši.“ šibalsky sa na mňa usmial.

,,Prečo?“ opýtala som sa nechápavo.

,,Aby sme si pokojne mohli vychutnať vyhliadku nočného Londýna.“ povedal a stále sa usmieval.

,,No, dobre, ale čo bude s autom?“ opýtal som sa ustarostene.

,,Neboj sa, Paul poň niekoho pošle.“ povedal, chytil ma za ruku a vykročili sme.

Pomaly sme sa vracali k hotelu a mne už začínala byť zima. Rukami som si oblapila ramená a začala si šúchať plecia.

,,Je ti zima?“ opýtal sa Harry a hneď si začal vyzliekať sako.

,,Nie, nie. To je v poriadku.“ povedala som.

,,Máme pred sebou asi hodinovú prechádzku, takže...“ nedopovedal, len mi svoje sako prehodil cez plecia a pritiahol si ma k sebe.

,,Lepšie?“ opýtal sa po chvíli.

,,Oveľa.“ odpovedala som s úsmevom. Zadíval sa mi do očí, potom sa pomaly sklonil až k mojim perám a vášnivo ma pobozkal. Stáli sme tam, uprostred ulice a bozkávali sa. Nikoho a nič sme nevnímali, len sme si vychutnávali jeden druhého. Keď sme sa od seba odtiahli, pozreli sme si do očí a usmiali sa. Vtom Harry zvolal:

,,Amy, pozri! Padá hviezda! Želaj si niečo!“ okamžite som sa pozrela na oblohu a naozaj. Videla som malý biely pásik ako sa rúti k zemi. Rýchlo som si niečo želala. Potom som Harryho chytila za ruky a oprela sa o jeho hruď.

,,Čo si si želala?“ opýtal sa ma po chvíli.

,,Aby sa tento deň nikdy neskončil.“ povedala som a opäť sme sa pobozkali.