Cause we are the same - 24.časť

Čaute kočeny! :D Tak, na začiatok, by som sa vám chcela ospravedlniť za to, že časť je až dnes. Viem, že som sľúbila, že ju dám ešte v utorok, ale fakt som nestíhala. Každý deň som stihla napísať možno 2-3 vety. Vždy mi do toho niečo prišlo. Tak mi prepáčte. Fakt ma to mrzí.
Táto časť tiež nie je práve najdlhšia, no dúfam, že to nevadí, ale dlhšiu nestíham. A je celá z pohľadu Amy a ďalšia bude tiež. Tak dúfam, že sa vám bude páčiť. A nechajte aj koment. Ďakujem. :* A ešte raz, prepáčte. - Grace :*

Amy

Sedela som v aute vedľa Harryho a spolu s Alice a Niallom sme sa viezli na golfové ihrisko. Harry sa pevne rozhodol, že ma musí naučiť hrať golf. A mne to vôbec nevadí. Aspoň spolu budeme čo najčastejšie. A asi sa budem aj naschvál tváriť, že sa mi to nedarí. Potom ma to bude môcť učiť aj každý deň. Pri tej predstave som sa usmiala.

,,Na čo myslíš?“ opýtal sa ma Harry.

,,Prečo sa pýtaš?“

,,Usmievaš sa, tak ma to zaujíma.“ povedal s úsmevom.

,,O tebe.“ povedala som a naklonila sa k nemu, aby som ho pobozkala. Vlastne to bola len rýchla pusa, pretože Harry sa musel venovať šoférovaniu.

,,To nemôže niekedy šoférovať Niall?“ opýtala som sa zlostne a hlavou som mykla smerom dozadu k tým dvom, ktorí sa tam veselo olizovali a nás vôbec nevnímali.

,,Nie.“ zasmial sa Harry.

,,Prečo nie?“

,,Lebo nemá vodičák.“ znova sa zasmial.

,,To nie je fér. Tak oni dvaja sa tam vzadu objímajú a olizujú ako o preteky a ja ti tu nemôžem dať ani malú pusu, lebo by sme ešte havarovali.“ povedala som a zatvárila sa urazene.

,,No, ak chceš, tak môžem zavolať Paulovi, aby nám vybavil šoféra. Tak by sme si mohli užívať jazdu rovnako ako tí dvaja. Ale ako poznám Paula, tak on by nám vybavil niekoho, kto by nám automaticky robil aj dozor. A to predsa nechceme. Či?“ povedal a spýtavo na mňa pozrel.

,,Ehm, to radšej nie. Takže, ostáva už len jediná možnosť. Niall si musí urobiť vodičák.“ povedala som a obaja sme sa rozosmiali.

,,Čo, čo, čo? Čo ja?“ začal sa vypytovať Niall.

,,Ale nič. Len, že od pondelka nastupuješ do autoškoly.“ zasmial sa Harry.

,,Niall, to naozaj?“ opýtala sa Alice.

,,To som nevedela.“ dodala prekvapene.

,,Neuveríš, ale ani ja.“ povedal Niall a všetci sme sa rozosmiali.

Keď sme prišli na ihrisko, Niall s Harrym išli vybaviť potrebné veci a ja s Alice sme na nich čakali.

,,Ehm, Amy, včera som sa s Niallom rozprávala o tom, čo bude, keď sa vrátime domov.“ začala nesmelo Alice.

,,Áno? A?“ tlačila som na ňu.

,,Povedal, že nás nikdy nič nerozdelí.“ povedala a jemne sa pousmiala.

,,Omg, to je milé.“ povedala som jej.

,,Čo je milé?“ ozvalo sa za mnou. Harry ku mne podišiel zozadu a pobozkal ma na krk.

,,Ty.“ povedala som s úsmevom. Alice s Niallom sa tiež pobozkali a chytili sa za ruky.

,,Tak, môžeme ísť hrať?“opýtal sa Niall.

,,Samozrejme.“ odpovedala Alice.

,,Tak poďme!“ povedal Harry a chytil ma za ruku. Išli sme dozadu za budovu, v ktorej boli chalani vypožičať všetky potrebné veci. Za budovou bolo zaparkovaných kopu tých mini vozíkov, či ako sa to volá, v ktorých sa prevážate od jedného stanovišťa k druhému. Ja s Harrym sme mali jeden vozík a Niall s Alice mali druhý. Spoločne, jedny za druhými sme sa presunuli k prvému stanovišťu a začali sme hrať. Teda, aspoň sme sa o to snažili. Chalanom to išlo skvele, no ja s Alice sme ledva trafili do loptičky.