Cause we are the same - 28.časť

Tááák, po veeeeeeeeeeeľmi dlhom čase vás zdravím. :D Ja viem, že som terrible, ale tak ... nejak sa nikdy nenašiel čas. Tak dnes som sa donútila, pretože sú Vianoceeee!!! A ja vás všetkých veľmi ľúúúbim, tak som vám chcela spraviť radosť. Dúfam, že to číta aspoň niekto. Tak, prosím, nechajte nejaký koment. Ďakujeeem!! :D
P.S.: Šťastné a veselé Vianoceeeeeeee!!!! :DDDDD - Grace :*

Keď sme sa upokojili, Niall Paulovi všetko vysvetlil a on potom nechápavo krútiac hlavou odišiel. A tak sme konečne ostali sami.

,,Tááák, čo budeme teraz robiť?“ žmurkol na mňa Niall.

,,Hmmm, čo ja viem...“ vtom som už mala Niallove pery na svojich.

Ráno som sa zobudila na to, že niečo poriadne treslo. Samozrejme, bol to Niall.

,,Do riti, áááu!!!“ skríkol a začal si šúchať čelo.

,,Pre boha, čo si zase robil?“ opýtala som sa rozospato.

,,Spadol som.“ pozrel na mňa psími očami a stále si držal hlavu.

,,Keď nepovieš, tak ani neviem.“ zasmiala som sa.

,,A je ti niečo?“ opýtala som sa ustarostene.

,,Nie, nič. Len som sa trochu udrel hlavou do stola.“ povedal a opäť si pošúchal čelo.

,,Ukáž.“ povedala som a odtiahla mu ruku z čela.

,,Radšej ti prinesiem ľad, lebo ti tam narastie pekná hrča.“ zasmiala som sa, vstala som a zamierila do kuchyne. Vzala som z mrazničky ľad a vrátila sa k Niallovi do obývačky. Sadla som si k nemu na gauč a ľad som mu surovo priložila na modrejúcu ranu.

,,Aaaaa!!! Na to, že si žena, si dosť drastická.“ skríkol.

,,Ale no.“ povedala som nežne a dala mu letmý božtek na nos.

,,A čo budeme dnes robiť?“ opýtala som sa po chvíli.

,,Nooo, tak najprv by sme sa mohli ísť niekam najesť.“ začal.

,,Hehe, no jasné. Ako inak?“ zasmiala som sa.

Tak sme sa rýchlo umyli, obliekli a vyšli do prekvapivo teplého londýnskeho rána. Samozrejme, zamierili sme do Nandos.

Keď sme sa najedli, vybrali sme sa do parku. Bolo krásne slnečno a všetci, ktorí mali aspoň chvíľu voľného času, si vychutnávali tento nečakane slnečný deň práve tu.

,,Hmmm.“ vzdychla som si.

,,Čo je, láska?“ pozrel na mňa Niall a dal mi pusu.

,,Chcelo by to nejakú párty.“ povedala som zamyslene.

,,Párty???“ opýtal sa prekvapene. Len som prikývla a ďalej som zamyslene hľadela na malého chlapca, ktorý sa bezstarostne hral na piesočku.

,,To je veeeľmi dobrý  nápad.“ ozval sa po chvíli a šibalsky sa usmial.

,,Na čo zase myslíš?“ opýtala som sa podozrievavo.

,,Ale na nič.“ povedal a pritom potláčal smiech.

,,No jasné, to ti tak verím. Takže, aká konina ti napadla tento krát? Von s tým!“ prikázala som mu.

,,Žiadna. Fakt. Vážne.“

,,Fajn. ... Ale aj tak ti neverím.“ povedala som a vyplazila naňho jazyk. On mi moju grimasu s radosťou opätoval.

,,A kedy by sa tá párty mala konať?“ opýtal sa ma.

,,Hmmm, čo ja viem. ... Čo tak tento víkend?“ spýtavo som naňho pozrela.

,,Tento víkend????“ jeho modré oči boli pripravené vyskočiť z jamiek.

„Tak to si budeme musieť švihnúť, aby sme všetko stihli.“ dodal.

„A mali by sme začať hneď.“ schmatol ma za ruku a ťahal na nohy.

Keď sme prišli do domu chalanov, Liam, Zayn a Louis sedeli v obývačke na gauči a čumeli do telky.

,,Ahojte!“ pozdravila som ich a letmo im zamávala.

,,Ahoj!“ odzdravili mi Liam so Zaynom a pritom neodtrhli oči od obrazovky. Louis sa otočil ku mne a skríkol:

,,Čau Al!“ a hodil po mne plyšovú mrkvu. Zodvihla som ju zo zeme, prišla k nemu a povedala mu:

,,Nehanbíš sa? Takto sa správať k obľúbenej zelenine?“ snažila som sa tváriť vážne, no keď som počula ako sa Niall za mnou rehoce, rozosmiala som sa aj ja. Louis nahodil urazený face, vytrhol mi mrkvu z ruky a ďalej pozeral telku. Ja s Niallom sme odišli na poschodie. Zatvorili sme sa do Niallovej izby, sadli na posteľ a začali plánovať.

,,Takže, chceme veľkú alebo malú párty?“ opýtal sa.

,,Tak, chcela by som, aby sme tam boli len my a zopár známych“ povedala som.

,,Fajn. Takže malú.“

,,Treba nakúpiť nejaké jedlo, pitie a tak ďalej.“ dodala som.

,,Hmm, v podstate, ak mi zajtra do toho nič nepríde, tak by sme mohli zájsť na nákupy.“ ponúkol sa.

,,Fajn. Toto by sme mali.“ usmiala som sa.

,,A teraz ... koho pozveme?“ opýtal sa a spýtavo na mňa pozrel.

Hlasujtééé!!!

Ahojte holkyyy!!! :D Hlasujte za 1D!!! :D A časť čakajte ... hmm ... neviem kedy ... ale budem sa ju snažiť pridať do konca týždňa. Myslím na vás. :) - Grace :*

 http://ocko.tv/charts/ocko-chart-22bcd2c4.html

čaaaaaaaaaaaaaauceeeeeeeee!!! :)))))) dievčatá Mameeeee nové songyyyy :)))) klikni te si :)))) waaaaaaaaa nesmierneeeee radosť bombové súú :))))
 s pozdravommmmmmm Domi :* aaaaaa pozdravuje Vás aj Grace ( píše časť tak sa tešte :))) :)

http://bradfor.tumblr.com/post/34914184695/download-links-kiss-you-they-dont-know-about

Cause we are the same - 27.časť

Aaaaach, holky moje najdrahšie. Ja viem, že som maximálne hrozná a nezodpovedná a hrozne sa hanbím za to, že sme tu už 3 týždne nič nepridali, ale keď ... ja ... v poslednom čase vážne nestíham. A Domi :* tiež nie. Tak snáď nám to odpustíte. Budeme sa vám to snažiť vynahradiť. Teraz vám už radšej ani nehovorím, kedy bude ďalšia časť, pretože to ani ja sama netuším. Tak dúfam, že sa vám bude časť páčiť. A prosím, nechajte koment. Ďakujééém! ILY - Grace :*

... keď v tom sa na nás spoza rohu vyrútilo stádo novinárov. Niall ma postrčil smerom k domu a zakričal:

,,Béééž!!!“ kým som sa spamätala, obaja sme už bežali k domu chalanov ako zmyslov zbavení.

Celí zadychčaní sme za sebou zabuchli dvere domu a zvalili sa na zem. Pozreli sme na seba a vybuchli do smiechu. Keď nás to prešlo, Niall sa pomaly pozrel cez okno, aby zistil situáciu.

,,Tak ako to tam vyzerá?“ opýtala som sa po chvíli.

,,Stále tam striehnu s foťákmi ako nejaké supy.“ povedal a dal mi malú pusu na nos.

,,Idem zavolať chalanom, aby nechodili domov skôr než neodídu títo tam.“ Kývol hlavou smerom k tým individuám vonku a z vrecka si vytiahol mobil. Zavolal Liamovi a povedal mu, aby nechodili domov, kým sa to tu neustáli. Liam potom brnkol aj ostatným chalanom a Niall zavolal Paulovi, aby to prišiel vyriešiť. Samozrejme, najprv bol naštvaný, že sme nedávali dobrý pozor, ale potom sa upokojil a povedal, že o pol hodiny je tu. Tak sme ho čakali, no mňa to už asi po 15 minútach prestalo baviť, tak som si hlasno vzdychla.

,,Zrejme sa nudíš, čo?“ opýtal sa Niall.

,,Dnešný večer som si takto nepredstavovala.“ povedala som smutne.

,,Ver mi, že ani ja nie.“ povedal a tiež si vzdychol.

,,Čo keby sme spravili niečo šialené?“ opýtala som sa vzrušene.

,,Hehe, to sa mi páči. A čo napríklad?“ opýtal sa zvedavo.

,,No, tak mi napadlo, že keď vás tí otravní novinári stále fotia, čo keby sme teraz pre zmenu začali fotiť my ich?“ rozosmiala som sa.

,,Počkaj, ty chceš, aby sme teraz vyšli von a začali ich len tak fotiť?“ spýtavo na mňa pozrel.

,,No, ... áno.“ povedala som opatrne.

,,To je super nápad!“ skríkol, vyskočil na nohy a rýchlo niekam utekal. Ostala som len prekvapene sedieť a čakala, kým sa vráti. Po chvíli bol späť aj s dvoma obrovskými foťákmi.

,,Tak poď! Na čo ešte čakáš?“ chytil ma za ruku a ťahal ku dverám. Tešil sa ako malé decko. Tak som sa tešila s ním.

,,Počkaj, počkaj!“ skríkla som tesne pred tým ako otvoril dvere.

,,Čo je? Nebodaj si si to rozmyslela?“ smutne na mňa pozrel.

,,Nie, nie. Ibaže, ako ich chceš fotiť, keď okolo domu máte obrovský múr? Ak chceš, aby z tých fotiek aj niečo bolo, musíme fotiť z nejakého vyvýšeného miesta.“ vysvetlila som mu. Na chvíľu sa zamyslel a potom skríkol:

,,Máš pravdu. Poď!“ opäť ma schmatol za ruku a ťahal na poschodie. Vošli sme do nejakej miestnosti a zamierili k dverám, ktoré viedli na balkón.

,,Pripravená?“ opýtal sa ma s rukou na kľučke.

,,Ja vždy. A čo ty?“ opýtala som sa prefíkane. Nič mi neodpovedal, len sa šibalsky usmial a otvoril dvere. Vybehli sme na balkón a začali cvakať ako šialení. Asi po minúte ustavičného cvakania sme sa pozreli dole a zostali sme zarazene stáť. Pred bránou nebolo ani živej duše.

,,Žeby už odišli?“ opýtala som sa nechápavo.

,,Vyzerá to tak.“ Povedal Niall a obidvaja sme sa rozosmiali.

,,Môžete mi vysvetliť, čo tu robíte a na čom sa tak skvelo zabávate?“ ozval sa za nami Paulov prísny hlas. Okamžite sme sklapli a pomaly sa otočili k nemu. Hneď ako sme zbadali jeho vážnu tvár, nasadili sme tie najnevinnejšie a najžiarivejšie úsmevy, aké sme len vedeli. Keď to nepomáhalo, vzdychla som si a povedala:

,,No, ehm, ide o to, že ...“ nevedela som, čo mám povedať.

,,Chceli sme sa len trochu zabaviť.“ dokončil za mňa Niall.

,,Tým, že ma budete fotiť ako zmyslov zbavení?“ opýtal sa prekvapene Paul. Najprv sme naňho nechápavo pozerali a potom sme vybuchli do nekontrolovateľného rehotu.

Cause we are the same - 26.časť

Čaute kočenyyy!!! Áno, ja viem, že som hrozná, a že sa vám v poslednom čase veľmi nevenujem, ale keď ... ja ... no proste ... nejako v poslednom čase nestíham. Tak dúfam, že mi odpustíte a neukameňujete ma. Hehe :D :D :D Tak fajn. A teraz vážne. Ako sa máte? Čo máte nové? Škola ešte stojí? :D. Naša bohužiaľ áno. Ale, nejako to prežijeme. :D No a teraz k časti. Čo myslíte, čo sa stane? :D Samozrejme, dozviete sa to až v ďalšej časti, ktorá, úprimne povedané, bude neviem kedy. Ale naozaj sa budem snažiť pridať ju čo najskôr. Tak, to je asi všetko. Zatiaľ sa majte. Čáááu! :D - Grace :*

 V tom čase z pohľadu Alice

Harry nás vyložil pri nejakej reštaurácii a potom aj s Amy odfrčal preč.

,,Aká je to reštaurácia?“ opýtala som sa Nialla.

,,Je španielska. Úžasne tu varia.“ povedal a zasmial sa. Potom ma chytil za ruku a vošli sme dnu.

,,Buenas noches. Bienvenido a nuestro restaurante.“ (Dobrý večer. Vitajte v našej reštaurácii.) privítal nás nejaký pán, ktorý stál za pultom na “recepcii“.

,,Buenas noches. Tenemos una reserva.“ (Dobrý večer. Máme tu rezerváciu.) odpovedal Niall. Zarazene som naňho pozrela. To je prvýkrát, čo ho počujem hovoriť po španielsky. Ale musím uznať, že mu to ide skvele.

,,Tú eres el amo ... Horan?“ (Vy ste pán ... Horan?) opýtal sa ten pán.

,,Sí.“ (Áno.) odpovedal Niall. To bolo asi jediné slovo, ktorému som rozumela.

,,Sígame, por favor.“ (Poďte za mnou, prosím.) povedal ten pán a vykročil k stolom. Niall ma chytil za ruku a potichu sme ho nasledovali. Zaviedol nás do malého salónika, kde bolo zopár stolov pre dvoch. Pristúpil k jednému z nich, odsunul stoličku a povedal:

,,Aquí tiene, señorita, siéntese!“ (Nech sa páči, slečna, sadnite si!) pozrel na mňa a milo sa usmial. Zmätene som pozrela na Nialla, ktorý hneď pochopil, že mu nerozumiem ani slovo. Zasmial sa a ukázal na stoličku.

,,Povedal, aby si sa posadila.“ povedal a opäť sa zasmial. Okamžite som sa začervenala a rýchlo som si sadla. Nesmelo som sa usmiala a jemne prikývla na poďakovanie.

,,Gracias.“ (Ďakujeme.) povedal Niall a tiež si sadol. Potom ten pán odišiel.

,,Tipujem, že po španielsky nevieš.“ povedal Niall a zasmial sa.

,,Ani ň.“ obaja sme sa začali smiať.

,,Je tu nádherne. Chodíš tu často?“ opýtala som sa po chvíli.

,,Nie. Len vo výnimočných situáciách.“ povedal a žmurkol na mňa. Nesmelo som sa usmiala. Niall ma pomaly chytil sa ruky a zadíval sa mi do očí. Začala som sa v tých jeho hlbokých, modrých očiach strácať a nedokázala som sa od nich odtrhnúť.

,,Milujem ťa.“ dodal napokon.

,,Aj ja teba.“ povedala som a jemne sme sa na seba usmiali. Vtom prišiel čašník a prerušil ten krásny okamih. Niall sa s ním, samozrejme, hneď začal rozprávať po španielsky, takže som ničomu nerozumela. Po chvíli sa Niall otočil ku mne a opýtal sa ma:

,,Čo si dáš zlatko?“

,,Ehm, no, stavím sa, že aj jedálny lístok je po španielsky, takže...“

,,Takže vyberiem niečo ja.“ dopovedal za mňa a sladko sa usmial. Len som prikývla a tiež sa usmiala. Niall nám niečo objednal a potom sa opäť začal venovať iba mne.

,,Máš zajtra nejaké povinnosti?“ opýtala som sa.

,,No, musím ísť aj s chalanmi do štúdia. Paul tam pre nás má nejakú prácu. Prečo?“

,,Nič. Len tak.“ povedala som a usmiala sa.

,,Ale ak chceš, tak môžem povedať chalanom, nech sa o to postarajú a my si môžeme niekam vyraziť.“

,,Nie, nie. To je v pohode. Ja asi pôjdem s Amy nákupy.“

,,Tak fajn.“ povedal a nežne sa usmial. Jeho modré oči sa dívali do tých mojich a ja som sa pomaly začala rozplývať. Ach, bože. Tento chalan je taký úžasný. A tie jeho modré okále.

Z mojich myšlienok ma vyrušil čašník, ktorý nám priniesol jedlo. Niall mu niečo povedal a on potom odišiel. Pomaly sme začali jesť a popritom sme na seba pokukovali.

,,Hmmm, musím uznať, že tu varia fakt výborne.“ povedala som po pár sústach.

,,Som rád, že ti chutí.“ povedal a usmial sa.

,,Môžeme tu chodiť aj častejšie, ak chceš.“ dodal.

,,No, to je na tebe. Ty pozývaš.“ povedala som a obaja sme sa rozosmiali.

Keď sme dojedli, Niall zaplatil a potom sme odišli.

,,A teraz kam?“ opýtala som sa.

,,Tak, Harry s Amy išli do hotela, takže my budeme spať u nás v dome.“

,,Čože? A prečo o tom neviem?“ skríkla som.

,,Vadí ti to?“ opýtal sa prestrašene.

,,To nie, ale nemám nič na spanie.“ povedala som zúfalo.

,,Ale veď to nevadí. Aspoň ti opäť môžem požičať tú moju košeľu, v ktorej si vyzerala tak sexy.“ povedal a žmurkol na mňa.

,,Ach, ty!“ skríkla som a buchla som ho do pleca. Samozrejme, že som to nemyslela vážne a okamžite som sa začala smiať.

,,Aaau! Prečo ma biješ?“ opýtal sa a začal napodobňovať výraz raneného šteniatka. Vyzeralo to, akoby sa mal každú chvíľu rozplakať.

,,Ach, ty môj chudáčik.“ začala som sa mu prihovárať ako malému decku a dávať mu nežné božteky na nos a na ústa. Ochotne ich prijal a nakoniec sme sa, ako inak, začali bozkávať. Asi po 5 minútach ustavičného olizovania sa sme uznali, že by už trebalo ísť. Tak sme sa pomaly vydali smerom k domu chalanov. Celou cestou k chalanom sme sa držali za ruky a túlili sa k sebe. Každú chvíľu sme zastavovali a bozkávali sa. Dokonca, aj keď sme boli už asi len 50 metrov od ich domu, zastavili sme a začali si vychutnávať jeden druhého, keď vtom ...

P.S.: Ešte ohľadom tej ankety, či chcete, aby sme spravili twitcam. Ďakujem, že ste hlasovali a s Domi :* už rozmýšľame o tom, kedy ho spravíme. Tak mám ešte takú otázku, že ... ak ten twitcam spravíme, tak ho budete aj pozerať? Ja len preto, či sa nám ho vôbec oplatí robiť. :D