pondelok 24. decembra 2012

Cause we are the same - 28.časť

Tááák, po veeeeeeeeeeeľmi dlhom čase vás zdravím. :D Ja viem, že som terrible, ale tak ... nejak sa nikdy nenašiel čas. Tak dnes som sa donútila, pretože sú Vianoceeee!!! A ja vás všetkých veľmi ľúúúbim, tak som vám chcela spraviť radosť. Dúfam, že to číta aspoň niekto. Tak, prosím, nechajte nejaký koment. Ďakujeeem!! :D
P.S.: Šťastné a veselé Vianoceeeeeeee!!!! :DDDDD - Grace :*


Keď sme sa upokojili, Niall Paulovi všetko vysvetlil a on potom nechápavo krútiac hlavou odišiel. A tak sme konečne ostali sami.
,,Tááák, čo budeme teraz robiť?“ žmurkol na mňa Niall.
,,Hmmm, čo ja viem...“ vtom som už mala Niallove pery na svojich.

Ráno som sa zobudila na to, že niečo poriadne treslo. Samozrejme, bol to Niall.
,,Do riti, áááu!!!“ skríkol a začal si šúchať čelo.
,,Pre boha, čo si zase robil?“ opýtala som sa rozospato.
,,Spadol som.“ pozrel na mňa psími očami a stále si držal hlavu.
,,Keď nepovieš, tak ani neviem.“ zasmiala som sa.
,,A je ti niečo?“ opýtala som sa ustarostene.
,,Nie, nič. Len som sa trochu udrel hlavou do stola.“ povedal a opäť si pošúchal čelo.
,,Ukáž.“ povedala som a odtiahla mu ruku z čela.
,,Radšej ti prinesiem ľad, lebo ti tam narastie pekná hrča.“ zasmiala som sa, vstala som a zamierila do kuchyne. Vzala som z mrazničky ľad a vrátila sa k Niallovi do obývačky. Sadla som si k nemu na gauč a ľad som mu surovo priložila na modrejúcu ranu.
,,Aaaaa!!! Na to, že si žena, si dosť drastická.“ skríkol.
,,Ale no.“ povedala som nežne a dala mu letmý božtek na nos.
,,A čo budeme dnes robiť?“ opýtala som sa po chvíli.
,,Nooo, tak najprv by sme sa mohli ísť niekam najesť.“ začal.
,,Hehe, no jasné. Ako inak?“ zasmiala som sa.
Tak sme sa rýchlo umyli, obliekli a vyšli do prekvapivo teplého londýnskeho rána. Samozrejme, zamierili sme do Nandos.
Keď sme sa najedli, vybrali sme sa do parku. Bolo krásne slnečno a všetci, ktorí mali aspoň chvíľu voľného času, si vychutnávali tento nečakane slnečný deň práve tu.
,,Hmmm.“ vzdychla som si.
,,Čo je, láska?“ pozrel na mňa Niall a dal mi pusu.
,,Chcelo by to nejakú párty.“ povedala som zamyslene.
,,Párty???“ opýtal sa prekvapene. Len som prikývla a ďalej som zamyslene hľadela na malého chlapca, ktorý sa bezstarostne hral na piesočku.
,,To je veeeľmi dobrý  nápad.“ ozval sa po chvíli a šibalsky sa usmial.
,,Na čo zase myslíš?“ opýtala som sa podozrievavo.
,,Ale na nič.“ povedal a pritom potláčal smiech.
,,No jasné, to ti tak verím. Takže, aká konina ti napadla tento krát? Von s tým!“ prikázala som mu.
,,Žiadna. Fakt. Vážne.“
,,Fajn. ... Ale aj tak ti neverím.“ povedala som a vyplazila naňho jazyk. On mi moju grimasu s radosťou opätoval.
,,A kedy by sa tá párty mala konať?“ opýtal sa ma.
,,Hmmm, čo ja viem. ... Čo tak tento víkend?“ spýtavo som naňho pozrela.
,,Tento víkend????“ jeho modré oči boli pripravené vyskočiť z jamiek.
„Tak to si budeme musieť švihnúť, aby sme všetko stihli.“ dodal.
„A mali by sme začať hneď.“ schmatol ma za ruku a ťahal na nohy.

Keď sme prišli do domu chalanov, Liam, Zayn a Louis sedeli v obývačke na gauči a čumeli do telky.
,,Ahojte!“ pozdravila som ich a letmo im zamávala.
,,Ahoj!“ odzdravili mi Liam so Zaynom a pritom neodtrhli oči od obrazovky. Louis sa otočil ku mne a skríkol:
,,Čau Al!“ a hodil po mne plyšovú mrkvu. Zodvihla som ju zo zeme, prišla k nemu a povedala mu:
,,Nehanbíš sa? Takto sa správať k obľúbenej zelenine?“ snažila som sa tváriť vážne, no keď som počula ako sa Niall za mnou rehoce, rozosmiala som sa aj ja. Louis nahodil urazený face, vytrhol mi mrkvu z ruky a ďalej pozeral telku. Ja s Niallom sme odišli na poschodie. Zatvorili sme sa do Niallovej izby, sadli na posteľ a začali plánovať.
,,Takže, chceme veľkú alebo malú párty?“ opýtal sa.
,,Tak, chcela by som, aby sme tam boli len my a zopár známych“ povedala som.
,,Fajn. Takže malú.“
,,Treba nakúpiť nejaké jedlo, pitie a tak ďalej.“ dodala som.
,,Hmm, v podstate, ak mi zajtra do toho nič nepríde, tak by sme mohli zájsť na nákupy.“ ponúkol sa.
,,Fajn. Toto by sme mali.“ usmiala som sa.
,,A teraz ... koho pozveme?“ opýtal sa a spýtavo na mňa pozrel.