... keď v tom sa na nás spoza rohu vyrútilo stádo novinárov.
Niall ma postrčil smerom k domu a zakričal:
,,Béééž!!!“ kým som sa spamätala, obaja sme už bežali k domu
chalanov ako zmyslov zbavení.
Celí zadychčaní sme za sebou zabuchli dvere domu a zvalili sa na
zem. Pozreli sme na seba a vybuchli do smiechu. Keď nás to prešlo, Niall
sa pomaly pozrel cez okno, aby zistil situáciu.
,,Tak ako to tam vyzerá?“ opýtala som sa po chvíli.
,,Stále tam striehnu s foťákmi ako nejaké supy.“ povedal
a dal mi malú pusu na nos.
,,Idem zavolať chalanom, aby nechodili domov skôr než neodídu títo
tam.“ Kývol hlavou smerom k tým individuám vonku a z vrecka si
vytiahol mobil. Zavolal Liamovi a povedal mu, aby nechodili domov, kým sa
to tu neustáli. Liam potom brnkol aj ostatným chalanom a Niall zavolal
Paulovi, aby to prišiel vyriešiť. Samozrejme, najprv bol naštvaný, že sme
nedávali dobrý pozor, ale potom sa upokojil a povedal, že o pol hodiny
je tu. Tak sme ho čakali, no mňa to už asi po 15 minútach prestalo baviť, tak
som si hlasno vzdychla.
,,Zrejme sa nudíš, čo?“ opýtal sa Niall.
,,Dnešný večer som si takto nepredstavovala.“ povedala som smutne.
,,Ver mi, že ani ja nie.“ povedal a tiež si vzdychol.
,,Čo keby sme spravili niečo šialené?“ opýtala som sa vzrušene.
,,Hehe, to sa mi páči. A čo napríklad?“ opýtal sa zvedavo.
,,No, tak mi napadlo, že keď vás tí otravní novinári stále fotia, čo
keby sme teraz pre zmenu začali fotiť my ich?“ rozosmiala som sa.
,,Počkaj, ty chceš, aby sme teraz vyšli von a začali ich len tak fotiť?“
spýtavo na mňa pozrel.
,,No, ... áno.“ povedala som opatrne.
,,To je super nápad!“ skríkol, vyskočil na nohy a rýchlo niekam
utekal. Ostala som len prekvapene sedieť a čakala, kým sa vráti. Po chvíli
bol späť aj s dvoma obrovskými foťákmi.
,,Tak poď! Na čo ešte čakáš?“ chytil ma za ruku a ťahal ku
dverám. Tešil sa ako malé decko. Tak som sa tešila s ním.
,,Počkaj, počkaj!“ skríkla som tesne pred tým ako otvoril dvere.
,,Čo je? Nebodaj si si to rozmyslela?“ smutne na mňa pozrel.
,,Nie, nie. Ibaže, ako ich chceš fotiť, keď okolo domu máte obrovský múr?
Ak chceš, aby z tých fotiek aj niečo bolo, musíme fotiť z nejakého vyvýšeného
miesta.“ vysvetlila som mu. Na chvíľu sa zamyslel a potom skríkol:
,,Máš pravdu. Poď!“ opäť ma schmatol za ruku a ťahal na
poschodie. Vošli sme do nejakej miestnosti a zamierili k dverám,
ktoré viedli na balkón.
,,Pripravená?“ opýtal sa ma s rukou na kľučke.
,,Ja vždy. A čo ty?“ opýtala som sa prefíkane. Nič mi
neodpovedal, len sa šibalsky usmial a otvoril dvere. Vybehli sme na balkón
a začali cvakať ako šialení. Asi po minúte ustavičného cvakania sme sa
pozreli dole a zostali sme zarazene stáť. Pred bránou nebolo ani živej
duše.
,,Žeby už odišli?“ opýtala som sa nechápavo.
,,Vyzerá to tak.“ Povedal Niall a obidvaja sme sa rozosmiali.
,,Môžete mi vysvetliť, čo tu robíte a na čom sa tak skvelo
zabávate?“ ozval sa za nami Paulov prísny hlas. Okamžite sme sklapli a pomaly
sa otočili k nemu. Hneď ako sme zbadali jeho vážnu tvár, nasadili sme tie
najnevinnejšie a najžiarivejšie úsmevy, aké sme len vedeli. Keď to
nepomáhalo, vzdychla som si a povedala:
,,No, ehm, ide o to, že ...“ nevedela som, čo mám povedať.
,,Chceli sme sa len trochu zabaviť.“ dokončil za mňa Niall.
,,Tým, že ma budete fotiť ako zmyslov zbavení?“ opýtal
sa prekvapene Paul. Najprv sme naňho nechápavo pozerali a potom sme vybuchli
do nekontrolovateľného rehotu.
