utorok 25. septembra 2012

Cause we are the same - 26.časť

Čaute kočenyyy!!! Áno, ja viem, že som hrozná, a že sa vám v poslednom čase veľmi nevenujem, ale keď ... ja ... no proste ... nejako v poslednom čase nestíham. Tak dúfam, že mi odpustíte a neukameňujete ma. Hehe :D :D :D Tak fajn. A teraz vážne. Ako sa máte? Čo máte nové? Škola ešte stojí? :D. Naša bohužiaľ áno. Ale, nejako to prežijeme. :D No a teraz k časti. Čo myslíte, čo sa stane? :D Samozrejme, dozviete sa to až v ďalšej časti, ktorá, úprimne povedané, bude neviem kedy. Ale naozaj sa budem snažiť pridať ju čo najskôr. Tak, to je asi všetko. Zatiaľ sa majte. Čáááu! :D - Grace :*

 V tom čase z pohľadu Alice
Harry nás vyložil pri nejakej reštaurácii a potom aj s Amy odfrčal preč.
,,Aká je to reštaurácia?“ opýtala som sa Nialla.
,,Je španielska. Úžasne tu varia.“ povedal a zasmial sa. Potom ma chytil za ruku a vošli sme dnu.
,,Buenas noches. Bienvenido a nuestro restaurante.“ (Dobrý večer. Vitajte v našej reštaurácii.) privítal nás nejaký pán, ktorý stál za pultom na “recepcii“.
,,Buenas noches. Tenemos una reserva.“ (Dobrý večer. Máme tu rezerváciu.) odpovedal Niall. Zarazene som naňho pozrela. To je prvýkrát, čo ho počujem hovoriť po španielsky. Ale musím uznať, že mu to ide skvele.
,,Tú eres el amo ... Horan?“ (Vy ste pán ... Horan?) opýtal sa ten pán.
,,Sí.“ (Áno.) odpovedal Niall. To bolo asi jediné slovo, ktorému som rozumela.
,,Sígame, por favor.“ (Poďte za mnou, prosím.) povedal ten pán a vykročil k stolom. Niall ma chytil za ruku a potichu sme ho nasledovali. Zaviedol nás do malého salónika, kde bolo zopár stolov pre dvoch. Pristúpil k jednému z nich, odsunul stoličku a povedal:
,,Aquí tiene, señorita, siéntese!“ (Nech sa páči, slečna, sadnite si!) pozrel na mňa a milo sa usmial. Zmätene som pozrela na Nialla, ktorý hneď pochopil, že mu nerozumiem ani slovo. Zasmial sa a ukázal na stoličku.
,,Povedal, aby si sa posadila.“ povedal a opäť sa zasmial. Okamžite som sa začervenala a rýchlo som si sadla. Nesmelo som sa usmiala a jemne prikývla na poďakovanie.
,,Gracias.“ (Ďakujeme.) povedal Niall a tiež si sadol. Potom ten pán odišiel.
,,Tipujem, že po španielsky nevieš.“ povedal Niall a zasmial sa.
,,Ani ň.“ obaja sme sa začali smiať.
,,Je tu nádherne. Chodíš tu často?“ opýtala som sa po chvíli.
,,Nie. Len vo výnimočných situáciách.“ povedal a žmurkol na mňa. Nesmelo som sa usmiala. Niall ma pomaly chytil sa ruky a zadíval sa mi do očí. Začala som sa v tých jeho hlbokých, modrých očiach strácať a nedokázala som sa od nich odtrhnúť.
,,Milujem ťa.“ dodal napokon.
,,Aj ja teba.“ povedala som a jemne sme sa na seba usmiali. Vtom prišiel čašník a prerušil ten krásny okamih. Niall sa s ním, samozrejme, hneď začal rozprávať po španielsky, takže som ničomu nerozumela. Po chvíli sa Niall otočil ku mne a opýtal sa ma:
,,Čo si dáš zlatko?“
,,Ehm, no, stavím sa, že aj jedálny lístok je po španielsky, takže...“
,,Takže vyberiem niečo ja.“ dopovedal za mňa a sladko sa usmial. Len som prikývla a tiež sa usmiala. Niall nám niečo objednal a potom sa opäť začal venovať iba mne.
,,Máš zajtra nejaké povinnosti?“ opýtala som sa.
,,No, musím ísť aj s chalanmi do štúdia. Paul tam pre nás má nejakú prácu. Prečo?“
,,Nič. Len tak.“ povedala som a usmiala sa.
,,Ale ak chceš, tak môžem povedať chalanom, nech sa o to postarajú a my si môžeme niekam vyraziť.“
,,Nie, nie. To je v pohode. Ja asi pôjdem s Amy nákupy.“
,,Tak fajn.“ povedal a nežne sa usmial. Jeho modré oči sa dívali do tých mojich a ja som sa pomaly začala rozplývať. Ach, bože. Tento chalan je taký úžasný. A tie jeho modré okále.
Z mojich myšlienok ma vyrušil čašník, ktorý nám priniesol jedlo. Niall mu niečo povedal a on potom odišiel. Pomaly sme začali jesť a popritom sme na seba pokukovali.
,,Hmmm, musím uznať, že tu varia fakt výborne.“ povedala som po pár sústach.
,,Som rád, že ti chutí.“ povedal a usmial sa.
,,Môžeme tu chodiť aj častejšie, ak chceš.“ dodal.
,,No, to je na tebe. Ty pozývaš.“ povedala som a obaja sme sa rozosmiali.
Keď sme dojedli, Niall zaplatil a potom sme odišli.
,,A teraz kam?“ opýtala som sa.
,,Tak, Harry s Amy išli do hotela, takže my budeme spať u nás v dome.“
,,Čože? A prečo o tom neviem?“ skríkla som.
,,Vadí ti to?“ opýtal sa prestrašene.
,,To nie, ale nemám nič na spanie.“ povedala som zúfalo.
,,Ale veď to nevadí. Aspoň ti opäť môžem požičať tú moju košeľu, v ktorej si vyzerala tak sexy.“ povedal a žmurkol na mňa.
,,Ach, ty!“ skríkla som a buchla som ho do pleca. Samozrejme, že som to nemyslela vážne a okamžite som sa začala smiať.
,,Aaau! Prečo ma biješ?“ opýtal sa a začal napodobňovať výraz raneného šteniatka. Vyzeralo to, akoby sa mal každú chvíľu rozplakať.
,,Ach, ty môj chudáčik.“ začala som sa mu prihovárať ako malému decku a dávať mu nežné božteky na nos a na ústa. Ochotne ich prijal a nakoniec sme sa, ako inak, začali bozkávať. Asi po 5 minútach ustavičného olizovania sa sme uznali, že by už trebalo ísť. Tak sme sa pomaly vydali smerom k domu chalanov. Celou cestou k chalanom sme sa držali za ruky a túlili sa k sebe. Každú chvíľu sme zastavovali a bozkávali sa. Dokonca, aj keď sme boli už asi len 50 metrov od ich domu, zastavili sme a začali si vychutnávať jeden druhého, keď vtom ...


P.S.: Ešte ohľadom tej ankety, či chcete, aby sme spravili twitcam. Ďakujem, že ste hlasovali a s Domi :* už rozmýšľame o tom, kedy ho spravíme. Tak mám ešte takú otázku, že ... ak ten twitcam spravíme, tak ho budete aj pozerať? Ja len preto, či sa nám ho vôbec oplatí robiť. :D

sobota 15. septembra 2012

OUTFIT-Cause we are the same - 25.časť



čaaafko kočeny :)) !!
Prepáčte , že som nepridala outfity  , ale nemohla som vôbec kvôli tomu , že som mala skúšku z birmovky :)) Tak Vám pridávam čo si obliekli Alice a Amy na rande :)) s chlapcami :)) 
Paapa s podzravom Domi :* 






štvrtok 13. septembra 2012

Cause we are the same - 25.časť

Áno, holky, ja viem. Viem, že sa vám v poslednom čase veľmi nevenujem, no začala škola a tam mi dávajú poriadne zabrať. No, ale, dočkali ste sa a je tu ďalšia časť a je (ako som sľúbila) celá z pohľadu Amy. Tak dúfam, že sa vám bude páčiť. :D
Ďalej, by som sa vám chcela poďakovať za už viac než 3 000 návštev. Ste úžasní. A všetkých vás ľúbime. :*
A nakoniec, ako určite viete, dnes ma Niall narodeninkyyy. Krásnych 19! A pretooo:
Happy birthday to you,
happy birthday to you,
happy birthday dear Niall,
happy birthday to you!
:* :* :*
Niallík, môj drahý, v mene všetkých Directionerov ti chcem popriať len to najlepšie, nech sa ti darí, či už v skupine alebo v súkromí. Maj krásny život a snáď sa raz stretneme. Ľúbim ťa, láska moja! :*
No a na záver mám na vás jednu otázku. Dodržiavali ste všetky pravidlá, ktoré ste dnes mali dodržiavať? Ja áno. teda, aspoň som sa snažila. A tu je dôkaz:

Tú fotku upravovala Domi :*, za čo jej veľmi pekne ďakujem. 
Tak, čo na to hovoríte? Dobré, že? 
Mne sa to veľmi páči. :D Hehe :D

Okey, ale teraz už tá časť. A Domi :* zajtra pridá outfity, pretože dnes už nemôže. Tak zatiaľ sa majte. Čáááu! :D - Grace :*

Na golfe sme boli skoro celý deň. Na obed sme zašli do hlavnej budovy, kde sme si kúpili bagety, kofolu a iné blbosti. Keď sme sa najedli, opäť sme šli hrať. Hrali sme asi do štvrtej poobede. Samozrejme, vyhrali chalani, no povedali, že za tú snahu nás pozývajú na večeru. Bez akýchkoľvek protestov sme súhlasili. Tak nás Harry odviezol do hotela a dohodli sme sa, že o šiestej prídu po nás. “Narýchlo“ sme sa rozlúčili (pred dverami našej izby sme stáli asi pol hodiny) a potom som sa aj s Alice utekala pripravovať. Kým sa Alice sprchovala, ja som vybrala niečo na oblečenie pre seba aj pre ňu. Potom som šla do sprchy ja a Alice sa zatiaľ obliekla. Keď som vyšla zo sprchy, tiež som sa obliekla a potom sme si navzájom spravili účesy a nalíčili sme sa. Práve, keď sme sme začali upratovať všetky šminky, prišli chalani, tak sme to všetko nechali tak, zobrali sme si kabelky a utekali za nimi.
Viezli sme sa večernými ulicami Londýna, Alice s Niallom sa tam vzadu ako vždy celý čas olizovali a ja s Harrym sme sa aspoň držali za ruky. Asi po desiatich minútach jazdy Harry zaparkoval pred nejakou reštauráciou. Chcela som vystúpiť, no on ma zastavil a povedal:
,,Stoj! Tu vystupujú len oni dvaja. My ideme niekam inam.“
,,Ale, myslela som, že budeme všetci spolu.“ povedala som prekvapene.
,,Nemôžeme byť stále spolu. Každý z nás potrebuje aj trochu súkromia. Či nie?“ ozval sa Niall, kým vystupoval.
,,Vďaka, kamoš. Uvidíme sa zajtra.“ poďakoval Harrymu a zabuchol dvere. Harry opäť naštartoval a pokračovali sme v jazde. Zastavili sme až o nejakých 20 minút. Vystúpili sme, Harry dal kľúče od auta a nejaké peniaze tomu ujkovi, čo parkuje autá a vošli sme do reštaurácie. Prekľučkovali sme asi okolo všetkých stolov, až sme napokon zakotvili úplne vzadu (ako vždy) pri malom okrúhlom stolíku pre dvoch. Jednoduchá biela sviečka v strede stola dokonale ladila s tmavofialovým obrusom. Sadli sme si a ja som sa začala rozhliadať. Všetko tu bolo tak krásne zariadené. A všetko so všetkým ladilo.
,,Je tu krásne.“ povedala som po chvíli. Až teraz som si všimla, že Harry sa na mňa celý čas pozeral.
,,Ty si krajšia.“ povedal, chytil ma za ruku a sladko sa usmial. Okamžite som sa začala červenať, tak som rýchlo sklonila hlavu.
,,Dobrý večer. Čo vám prinesiem?“ opýtal sa neznámy hlas. Zdvihla som hlavu a pred nami stál postarší pán, ktorý bol zrejme čašník.
,,Ehm, poprosím vás, biele víno.“ povedal Harry.
,,Niečo na jedenie?“
,,Ešte sme si nevybrali.“
,,V poriadku. Prídem neskôr.“ povedal a odišiel.
,,Čo si dáš, zlatko?“ pozrel na mňa Harry.
,,No, vyber niečo ty. Ja zjem čokoľvek.“ usmiala som sa naňho.
,,Tak fajn.“ tiež sa usmial a zadíval sa do jedálneho lístka.
Keď znova prišiel čašník aj s vínom, Harry nám niečo objednal a potom sme si pripili. O pár minút na to, nám priniesli večeru. Tak sme si pomaly vychutnávali jedlo a popritom sme na seba pokukovali alebo mi Harry povedal niečo milé, po čom som sa vždy začala červenať.
Keď sme dojedli, Harry zaplatil a vyšli sme z reštaurácie. Zamierila som smerom k autu, ktoré nás už čakalo pred vchodom, no Harry ma chytil za ruku a povedal mi:
,,Viem, že cesta autom je veľmi pohodlná, no naspäť pôjdeme peši.“ šibalsky sa na mňa usmial.
,,Prečo?“ opýtala som sa nechápavo.
,,Aby sme si pokojne mohli vychutnať vyhliadku nočného Londýna.“ povedal a stále sa usmieval.
,,No, dobre, ale čo bude s autom?“ opýtal som sa ustarostene.
,,Neboj sa, Paul poň niekoho pošle.“ povedal, chytil ma za ruku a vykročili sme.
Pomaly sme sa vracali k hotelu a mne už začínala byť zima. Rukami som si oblapila ramená a začala si šúchať plecia.
,,Je ti zima?“ opýtal sa Harry a hneď si začal vyzliekať sako.
,,Nie, nie. To je v poriadku.“ povedala som.
,,Máme pred sebou asi hodinovú prechádzku, takže...“ nedopovedal, len mi svoje sako prehodil cez plecia a pritiahol si ma k sebe.
,,Lepšie?“ opýtal sa po chvíli.
,,Oveľa.“ odpovedala som s úsmevom. Zadíval sa mi do očí, potom sa pomaly sklonil až k mojim perám a vášnivo ma pobozkal. Stáli sme tam, uprostred ulice a bozkávali sa. Nikoho a nič sme nevnímali, len sme si vychutnávali jeden druhého. Keď sme sa od seba odtiahli, pozreli sme si do očí a usmiali sa. Vtom Harry zvolal:
,,Amy, pozri! Padá hviezda! Želaj si niečo!“ okamžite som sa pozrela na oblohu a naozaj. Videla som malý biely pásik ako sa rúti k zemi. Rýchlo som si niečo želala. Potom som Harryho chytila za ruky a oprela sa o jeho hruď.
,,Čo si si želala?“ opýtal sa ma po chvíli.
,,Aby sa tento deň nikdy neskončil.“ povedala som a opäť sme sa pobozkali. 


sobota 8. septembra 2012

Cause we are the same - 24.časť

Čaute kočeny! :D Tak, na začiatok, by som sa vám chcela ospravedlniť za to, že časť je až dnes. Viem, že som sľúbila, že ju dám ešte v utorok, ale fakt som nestíhala. Každý deň som stihla napísať možno 2-3 vety. Vždy mi do toho niečo prišlo. Tak mi prepáčte. Fakt ma to mrzí.
Táto časť tiež nie je práve najdlhšia, no dúfam, že to nevadí, ale dlhšiu nestíham. A je celá z pohľadu Amy a ďalšia bude tiež. Tak dúfam, že sa vám bude páčiť. A nechajte aj koment. Ďakujem. :* A ešte raz, prepáčte. - Grace :*

Amy
Sedela som v aute vedľa Harryho a spolu s Alice a Niallom sme sa viezli na golfové ihrisko. Harry sa pevne rozhodol, že ma musí naučiť hrať golf. A mne to vôbec nevadí. Aspoň spolu budeme čo najčastejšie. A asi sa budem aj naschvál tváriť, že sa mi to nedarí. Potom ma to bude môcť učiť aj každý deň. Pri tej predstave som sa usmiala.
,,Na čo myslíš?“ opýtal sa ma Harry.
,,Prečo sa pýtaš?“
,,Usmievaš sa, tak ma to zaujíma.“ povedal s úsmevom.
,,O tebe.“ povedala som a naklonila sa k nemu, aby som ho pobozkala. Vlastne to bola len rýchla pusa, pretože Harry sa musel venovať šoférovaniu.
,,To nemôže niekedy šoférovať Niall?“ opýtala som sa zlostne a hlavou som mykla smerom dozadu k tým dvom, ktorí sa tam veselo olizovali a nás vôbec nevnímali.
,,Nie.“ zasmial sa Harry.
,,Prečo nie?“
,,Lebo nemá vodičák.“ znova sa zasmial.
,,To nie je fér. Tak oni dvaja sa tam vzadu objímajú a olizujú ako o preteky a ja ti tu nemôžem dať ani malú pusu, lebo by sme ešte havarovali.“ povedala som a zatvárila sa urazene.
,,No, ak chceš, tak môžem zavolať Paulovi, aby nám vybavil šoféra. Tak by sme si mohli užívať jazdu rovnako ako tí dvaja. Ale ako poznám Paula, tak on by nám vybavil niekoho, kto by nám automaticky robil aj dozor. A to predsa nechceme. Či?“ povedal a spýtavo na mňa pozrel.
,,Ehm, to radšej nie. Takže, ostáva už len jediná možnosť. Niall si musí urobiť vodičák.“ povedala som a obaja sme sa rozosmiali.
,,Čo, čo, čo? Čo ja?“ začal sa vypytovať Niall.
,,Ale nič. Len, že od pondelka nastupuješ do autoškoly.“ zasmial sa Harry.
,,Niall, to naozaj?“ opýtala sa Alice.
,,To som nevedela.“ dodala prekvapene.
,,Neuveríš, ale ani ja.“ povedal Niall a všetci sme sa rozosmiali.
Keď sme prišli na ihrisko, Niall s Harrym išli vybaviť potrebné veci a ja s Alice sme na nich čakali.
,,Ehm, Amy, včera som sa s Niallom rozprávala o tom, čo bude, keď sa vrátime domov.“ začala nesmelo Alice.
,,Áno? A?“ tlačila som na ňu.
,,Povedal, že nás nikdy nič nerozdelí.“ povedala a jemne sa pousmiala.
,,Omg, to je milé.“ povedala som jej.
,,Čo je milé?“ ozvalo sa za mnou. Harry ku mne podišiel zozadu a pobozkal ma na krk.
,,Ty.“ povedala som s úsmevom. Alice s Niallom sa tiež pobozkali a chytili sa za ruky.
,,Tak, môžeme ísť hrať?“opýtal sa Niall.
,,Samozrejme.“ odpovedala Alice.
,,Tak poďme!“ povedal Harry a chytil ma za ruku. Išli sme dozadu za budovu, v ktorej boli chalani vypožičať všetky potrebné veci. Za budovou bolo zaparkovaných kopu tých mini vozíkov, či ako sa to volá, v ktorých sa prevážate od jedného stanovišťa k druhému. Ja s Harrym sme mali jeden vozík a Niall s Alice mali druhý. Spoločne, jedny za druhými sme sa presunuli k prvému stanovišťu a začali sme hrať. Teda, aspoň sme sa o to snažili. Chalanom to išlo skvele, no ja s Alice sme ledva trafili do loptičky. 


pondelok 3. septembra 2012

OUTFIT-Cause we are the same - 23.časť


čauko Kočeny :) tak ako sa máte ? :) Ako prvý deň v škole ? :) A tu máte čo si dievčatá obliekli :)
 TAAAAk pekný deň :) Domi :*






















Cause we are the same - 23.časť

Tááákže! Po dlhom čase čautééé! :D V prvom rade sa vám chcem ospravedlniť za to, že časť je až dnes, ale celý víkend som nebola doma, takže dúfam, že mi to odpustíte. A ďalej, aký bol prvý školský deň? U nás totálne nudný. Ale po škole sme aj s partiou išli na "kofču", takže potom to už bolo oveľa lepšie. :D Hehe :D :D :D A teraz späť k poviedke. :D Ďalšia časť by mala byť zajtra. Ale nič nesľubujem. :D tak zatiaľ sa majte. A nechajte koment. Vďaka. :D Čáááu! - Grace :*

Keď sme prišli do hotela, obaja sme sa rýchlo osprchovali a potom sme si sadli pred telku. Pozreli sme si nejaký film, aj keď sme ho skoro vôbec nevnímali, lebo celý čas sme sa spolu len maznali a bozkávali. Asi o polnoci sme zaľahli do postele. Niall okamžite zaspal, no ja som sa len prevaľovala zo strany na stranu a nemohla som zaspať. Asi o druhej ráno som to vzdala, posadila som sa na posteli a ticho pozerala do tmy. Opäť som začala rozmýšľať nad tým istým problémom ako vždy. Neskutočne ma to trápilo, no nemyslela som, že až tak, že kvôli tomu nebudem môcť spať. Začala som ticho plakať, tak, aby som nezobudila Nialla. Slzy mi pomaly stekali po tvári, no mne to bolo jedno. Ďalej som plakala, až zo mňa vyšiel tichý vzlyk. Okamžite som si zakryla ústa a pozrela na Nialla. Trochu sa pomrvil a spal ďalej. Len som sa jemne usmiala a znova sa mu otočila chrbtom. Už som nemala chuť ani len plakať, keď ma zrazu niekto zozadu objal.
,,Alice, prečo nespíš? Stalo sa niečo?“ opýtal sa Niall.
,,Ale nie, ja len...“ hlas sa mi zlomil. Niall ma otočil smerom k nemu a pomaly mi zdvihol hlavu.
,,Ty plačeš? Prečo? Čo sa stalo?“ začal sa zmätene vypytovať.
,,Ide o to, že, už dlhšie sa s tebou chcem o niečom porozprávať.“ začala som.
,,O čom?“ opýtal sa zvedavo, no stále sa tváril zmätene.
,,No, vieš, že ja s Amy sme v Londýne len na prázdninách. A ide o to, že už o dva týždne sa vraciame späť domov a ja si neviem predstaviť, že by som mala byť bez teba a...“ nedokázala som ďalej pokračovať, len som sklonila hlavu a opäť sa rozplakala. Niall mi znova zdvihol hlavu, zadíval sa mi do očí a po chvíli povedal:
,,Ty sa bojíš toho, že už nebudeme spolu?“
Ticho som prikývla a po lícach mi opäť začali tiecť slzy. Niall mi ich jemne utrel a potom ma vášnivo pobozkal. Keď sa odo mňa odtiahol, opäť sa mi zadíval do očí a povedal:
,,Nás dvoch nikdy nič nerozdelí. To ti sľubujem.“ pohladil ma po líci a jemne pobozkal. Silno som ho objala. V jeho náručí som sa cítila tak bezpečne.
,,A teraz sa skús trochu vyspať.“ povedal po chvíli. Neochotne som sa od neho odtiahla a ľahla si späť do postele. Niall ma nežne poprikrýval, ľahol si ku mne a potichu mi začal spievať do ucha. Cítila som ako sa mi pomaly zatvárajú oči, až som sa nakoniec oddala ríši snov.
Ráno som sa zobudila na to, že mi slnečné lúče svietia rovno do očí. Existuje vôbec horší budíček ako toto? Vlastne, áno. Je ním Louis Tomlinson. Pri tej predstave som sa rozosmiala.
,,Niekto sa tu dobre vyspal?“ ozvalo sa od dverí. Niall sa opieral o zárubňu, s rukami prekríženými na hrudi a úsmevom na tvári. Vyzeral tak sexy. Hneď by som po ňom skočila. Preboha, Alice, nad čím to premýšľaš. Začala som si v mysli nadávať. Niall pristúpil ku mne a sladko ma pobozkal.
,,Dobré ránko.“ povedal.
,,Dobré ránko. Ako dlho si hore?“ opýtala som sa.
,,Asi hodinu. Nechcel som ťa budiť, tak som sa osprchoval a objednal nám raňajky.“ vtom niekto zazvonil.
,,A už sú tu.“ dodal a išiel otvoriť. Voľky-nevoľky som sa vytrepala z postele a docupkala k Niallovi.
,,Čo budeme dnes robiť?“ opýtala som sa, kým sme jedli.
,,No, ja neviem. Čo by si chcela robiť?“ povedal s plnými ústami.
,,Mne je to jedno. Hlavne, že budeme spolu.“ povedala som a dala mu pusu na nos.
,,Tak Harry dnes berie Amy na golf. Mohli by sme sa pridať. Čo ty na to?“ zvedavo na mňa pozrel.
,,Môže byť.“
,,Fajn. Tak zavolám Harrymu, že ideme s nimi.“ hneď zobral mobil a volal Harrymu. Keď skončil, pozrel na mňa a povedal:
,,Takže, o chvíľu prídu sem, a kým sa ty s Amy pripravíte, ja s Harrym sa vrátime späť k nám a pripravíme sa tiež a potom sa po vás vrátime.“ usmial sa a pobozkal ma.
,,Okey.“ zamrmlala som pomedzi bozky.
Asi o 5 minút prišiel Harry s Amy, tak som sa rozlúčila s Niallom (aj keď len na chvíľu) a potom odišli. Obe sme sa rýchlo osprchovali, obliekli, učesali a namaľovali. O chvíľu na to prišli chalani, tak sme si vzali kabelky a vyrazili sme.