Cause we are the same - 28.časť

Tááák, po veeeeeeeeeeeľmi dlhom čase vás zdravím. :D Ja viem, že som terrible, ale tak ... nejak sa nikdy nenašiel čas. Tak dnes som sa donútila, pretože sú Vianoceeee!!! A ja vás všetkých veľmi ľúúúbim, tak som vám chcela spraviť radosť. Dúfam, že to číta aspoň niekto. Tak, prosím, nechajte nejaký koment. Ďakujeeem!! :D
P.S.: Šťastné a veselé Vianoceeeeeeee!!!! :DDDDD - Grace :*

Keď sme sa upokojili, Niall Paulovi všetko vysvetlil a on potom nechápavo krútiac hlavou odišiel. A tak sme konečne ostali sami.

,,Tááák, čo budeme teraz robiť?“ žmurkol na mňa Niall.

,,Hmmm, čo ja viem...“ vtom som už mala Niallove pery na svojich.

Ráno som sa zobudila na to, že niečo poriadne treslo. Samozrejme, bol to Niall.

,,Do riti, áááu!!!“ skríkol a začal si šúchať čelo.

,,Pre boha, čo si zase robil?“ opýtala som sa rozospato.

,,Spadol som.“ pozrel na mňa psími očami a stále si držal hlavu.

,,Keď nepovieš, tak ani neviem.“ zasmiala som sa.

,,A je ti niečo?“ opýtala som sa ustarostene.

,,Nie, nič. Len som sa trochu udrel hlavou do stola.“ povedal a opäť si pošúchal čelo.

,,Ukáž.“ povedala som a odtiahla mu ruku z čela.

,,Radšej ti prinesiem ľad, lebo ti tam narastie pekná hrča.“ zasmiala som sa, vstala som a zamierila do kuchyne. Vzala som z mrazničky ľad a vrátila sa k Niallovi do obývačky. Sadla som si k nemu na gauč a ľad som mu surovo priložila na modrejúcu ranu.

,,Aaaaa!!! Na to, že si žena, si dosť drastická.“ skríkol.

,,Ale no.“ povedala som nežne a dala mu letmý božtek na nos.

,,A čo budeme dnes robiť?“ opýtala som sa po chvíli.

,,Nooo, tak najprv by sme sa mohli ísť niekam najesť.“ začal.

,,Hehe, no jasné. Ako inak?“ zasmiala som sa.

Tak sme sa rýchlo umyli, obliekli a vyšli do prekvapivo teplého londýnskeho rána. Samozrejme, zamierili sme do Nandos.

Keď sme sa najedli, vybrali sme sa do parku. Bolo krásne slnečno a všetci, ktorí mali aspoň chvíľu voľného času, si vychutnávali tento nečakane slnečný deň práve tu.

,,Hmmm.“ vzdychla som si.

,,Čo je, láska?“ pozrel na mňa Niall a dal mi pusu.

,,Chcelo by to nejakú párty.“ povedala som zamyslene.

,,Párty???“ opýtal sa prekvapene. Len som prikývla a ďalej som zamyslene hľadela na malého chlapca, ktorý sa bezstarostne hral na piesočku.

,,To je veeeľmi dobrý  nápad.“ ozval sa po chvíli a šibalsky sa usmial.

,,Na čo zase myslíš?“ opýtala som sa podozrievavo.

,,Ale na nič.“ povedal a pritom potláčal smiech.

,,No jasné, to ti tak verím. Takže, aká konina ti napadla tento krát? Von s tým!“ prikázala som mu.

,,Žiadna. Fakt. Vážne.“

,,Fajn. ... Ale aj tak ti neverím.“ povedala som a vyplazila naňho jazyk. On mi moju grimasu s radosťou opätoval.

,,A kedy by sa tá párty mala konať?“ opýtal sa ma.

,,Hmmm, čo ja viem. ... Čo tak tento víkend?“ spýtavo som naňho pozrela.

,,Tento víkend????“ jeho modré oči boli pripravené vyskočiť z jamiek.

„Tak to si budeme musieť švihnúť, aby sme všetko stihli.“ dodal.

„A mali by sme začať hneď.“ schmatol ma za ruku a ťahal na nohy.

Keď sme prišli do domu chalanov, Liam, Zayn a Louis sedeli v obývačke na gauči a čumeli do telky.

,,Ahojte!“ pozdravila som ich a letmo im zamávala.

,,Ahoj!“ odzdravili mi Liam so Zaynom a pritom neodtrhli oči od obrazovky. Louis sa otočil ku mne a skríkol:

,,Čau Al!“ a hodil po mne plyšovú mrkvu. Zodvihla som ju zo zeme, prišla k nemu a povedala mu:

,,Nehanbíš sa? Takto sa správať k obľúbenej zelenine?“ snažila som sa tváriť vážne, no keď som počula ako sa Niall za mnou rehoce, rozosmiala som sa aj ja. Louis nahodil urazený face, vytrhol mi mrkvu z ruky a ďalej pozeral telku. Ja s Niallom sme odišli na poschodie. Zatvorili sme sa do Niallovej izby, sadli na posteľ a začali plánovať.

,,Takže, chceme veľkú alebo malú párty?“ opýtal sa.

,,Tak, chcela by som, aby sme tam boli len my a zopár známych“ povedala som.

,,Fajn. Takže malú.“

,,Treba nakúpiť nejaké jedlo, pitie a tak ďalej.“ dodala som.

,,Hmm, v podstate, ak mi zajtra do toho nič nepríde, tak by sme mohli zájsť na nákupy.“ ponúkol sa.

,,Fajn. Toto by sme mali.“ usmiala som sa.

,,A teraz ... koho pozveme?“ opýtal sa a spýtavo na mňa pozrel.

Hlasujtééé!!!

Ahojte holkyyy!!! :D Hlasujte za 1D!!! :D A časť čakajte ... hmm ... neviem kedy ... ale budem sa ju snažiť pridať do konca týždňa. Myslím na vás. :) - Grace :*

 http://ocko.tv/charts/ocko-chart-22bcd2c4.html

čaaaaaaaaaaaaaauceeeeeeeee!!! :)))))) dievčatá Mameeeee nové songyyyy :)))) klikni te si :)))) waaaaaaaaa nesmierneeeee radosť bombové súú :))))
 s pozdravommmmmmm Domi :* aaaaaa pozdravuje Vás aj Grace ( píše časť tak sa tešte :))) :)

http://bradfor.tumblr.com/post/34914184695/download-links-kiss-you-they-dont-know-about

Cause we are the same - 27.časť

Aaaaach, holky moje najdrahšie. Ja viem, že som maximálne hrozná a nezodpovedná a hrozne sa hanbím za to, že sme tu už 3 týždne nič nepridali, ale keď ... ja ... v poslednom čase vážne nestíham. A Domi :* tiež nie. Tak snáď nám to odpustíte. Budeme sa vám to snažiť vynahradiť. Teraz vám už radšej ani nehovorím, kedy bude ďalšia časť, pretože to ani ja sama netuším. Tak dúfam, že sa vám bude časť páčiť. A prosím, nechajte koment. Ďakujééém! ILY - Grace :*

... keď v tom sa na nás spoza rohu vyrútilo stádo novinárov. Niall ma postrčil smerom k domu a zakričal:

,,Béééž!!!“ kým som sa spamätala, obaja sme už bežali k domu chalanov ako zmyslov zbavení.

Celí zadychčaní sme za sebou zabuchli dvere domu a zvalili sa na zem. Pozreli sme na seba a vybuchli do smiechu. Keď nás to prešlo, Niall sa pomaly pozrel cez okno, aby zistil situáciu.

,,Tak ako to tam vyzerá?“ opýtala som sa po chvíli.

,,Stále tam striehnu s foťákmi ako nejaké supy.“ povedal a dal mi malú pusu na nos.

,,Idem zavolať chalanom, aby nechodili domov skôr než neodídu títo tam.“ Kývol hlavou smerom k tým individuám vonku a z vrecka si vytiahol mobil. Zavolal Liamovi a povedal mu, aby nechodili domov, kým sa to tu neustáli. Liam potom brnkol aj ostatným chalanom a Niall zavolal Paulovi, aby to prišiel vyriešiť. Samozrejme, najprv bol naštvaný, že sme nedávali dobrý pozor, ale potom sa upokojil a povedal, že o pol hodiny je tu. Tak sme ho čakali, no mňa to už asi po 15 minútach prestalo baviť, tak som si hlasno vzdychla.

,,Zrejme sa nudíš, čo?“ opýtal sa Niall.

,,Dnešný večer som si takto nepredstavovala.“ povedala som smutne.

,,Ver mi, že ani ja nie.“ povedal a tiež si vzdychol.

,,Čo keby sme spravili niečo šialené?“ opýtala som sa vzrušene.

,,Hehe, to sa mi páči. A čo napríklad?“ opýtal sa zvedavo.

,,No, tak mi napadlo, že keď vás tí otravní novinári stále fotia, čo keby sme teraz pre zmenu začali fotiť my ich?“ rozosmiala som sa.

,,Počkaj, ty chceš, aby sme teraz vyšli von a začali ich len tak fotiť?“ spýtavo na mňa pozrel.

,,No, ... áno.“ povedala som opatrne.

,,To je super nápad!“ skríkol, vyskočil na nohy a rýchlo niekam utekal. Ostala som len prekvapene sedieť a čakala, kým sa vráti. Po chvíli bol späť aj s dvoma obrovskými foťákmi.

,,Tak poď! Na čo ešte čakáš?“ chytil ma za ruku a ťahal ku dverám. Tešil sa ako malé decko. Tak som sa tešila s ním.

,,Počkaj, počkaj!“ skríkla som tesne pred tým ako otvoril dvere.

,,Čo je? Nebodaj si si to rozmyslela?“ smutne na mňa pozrel.

,,Nie, nie. Ibaže, ako ich chceš fotiť, keď okolo domu máte obrovský múr? Ak chceš, aby z tých fotiek aj niečo bolo, musíme fotiť z nejakého vyvýšeného miesta.“ vysvetlila som mu. Na chvíľu sa zamyslel a potom skríkol:

,,Máš pravdu. Poď!“ opäť ma schmatol za ruku a ťahal na poschodie. Vošli sme do nejakej miestnosti a zamierili k dverám, ktoré viedli na balkón.

,,Pripravená?“ opýtal sa ma s rukou na kľučke.

,,Ja vždy. A čo ty?“ opýtala som sa prefíkane. Nič mi neodpovedal, len sa šibalsky usmial a otvoril dvere. Vybehli sme na balkón a začali cvakať ako šialení. Asi po minúte ustavičného cvakania sme sa pozreli dole a zostali sme zarazene stáť. Pred bránou nebolo ani živej duše.

,,Žeby už odišli?“ opýtala som sa nechápavo.

,,Vyzerá to tak.“ Povedal Niall a obidvaja sme sa rozosmiali.

,,Môžete mi vysvetliť, čo tu robíte a na čom sa tak skvelo zabávate?“ ozval sa za nami Paulov prísny hlas. Okamžite sme sklapli a pomaly sa otočili k nemu. Hneď ako sme zbadali jeho vážnu tvár, nasadili sme tie najnevinnejšie a najžiarivejšie úsmevy, aké sme len vedeli. Keď to nepomáhalo, vzdychla som si a povedala:

,,No, ehm, ide o to, že ...“ nevedela som, čo mám povedať.

,,Chceli sme sa len trochu zabaviť.“ dokončil za mňa Niall.

,,Tým, že ma budete fotiť ako zmyslov zbavení?“ opýtal sa prekvapene Paul. Najprv sme naňho nechápavo pozerali a potom sme vybuchli do nekontrolovateľného rehotu.

Cause we are the same - 26.časť

Čaute kočenyyy!!! Áno, ja viem, že som hrozná, a že sa vám v poslednom čase veľmi nevenujem, ale keď ... ja ... no proste ... nejako v poslednom čase nestíham. Tak dúfam, že mi odpustíte a neukameňujete ma. Hehe :D :D :D Tak fajn. A teraz vážne. Ako sa máte? Čo máte nové? Škola ešte stojí? :D. Naša bohužiaľ áno. Ale, nejako to prežijeme. :D No a teraz k časti. Čo myslíte, čo sa stane? :D Samozrejme, dozviete sa to až v ďalšej časti, ktorá, úprimne povedané, bude neviem kedy. Ale naozaj sa budem snažiť pridať ju čo najskôr. Tak, to je asi všetko. Zatiaľ sa majte. Čáááu! :D - Grace :*

 V tom čase z pohľadu Alice

Harry nás vyložil pri nejakej reštaurácii a potom aj s Amy odfrčal preč.

,,Aká je to reštaurácia?“ opýtala som sa Nialla.

,,Je španielska. Úžasne tu varia.“ povedal a zasmial sa. Potom ma chytil za ruku a vošli sme dnu.

,,Buenas noches. Bienvenido a nuestro restaurante.“ (Dobrý večer. Vitajte v našej reštaurácii.) privítal nás nejaký pán, ktorý stál za pultom na “recepcii“.

,,Buenas noches. Tenemos una reserva.“ (Dobrý večer. Máme tu rezerváciu.) odpovedal Niall. Zarazene som naňho pozrela. To je prvýkrát, čo ho počujem hovoriť po španielsky. Ale musím uznať, že mu to ide skvele.

,,Tú eres el amo ... Horan?“ (Vy ste pán ... Horan?) opýtal sa ten pán.

,,Sí.“ (Áno.) odpovedal Niall. To bolo asi jediné slovo, ktorému som rozumela.

,,Sígame, por favor.“ (Poďte za mnou, prosím.) povedal ten pán a vykročil k stolom. Niall ma chytil za ruku a potichu sme ho nasledovali. Zaviedol nás do malého salónika, kde bolo zopár stolov pre dvoch. Pristúpil k jednému z nich, odsunul stoličku a povedal:

,,Aquí tiene, señorita, siéntese!“ (Nech sa páči, slečna, sadnite si!) pozrel na mňa a milo sa usmial. Zmätene som pozrela na Nialla, ktorý hneď pochopil, že mu nerozumiem ani slovo. Zasmial sa a ukázal na stoličku.

,,Povedal, aby si sa posadila.“ povedal a opäť sa zasmial. Okamžite som sa začervenala a rýchlo som si sadla. Nesmelo som sa usmiala a jemne prikývla na poďakovanie.

,,Gracias.“ (Ďakujeme.) povedal Niall a tiež si sadol. Potom ten pán odišiel.

,,Tipujem, že po španielsky nevieš.“ povedal Niall a zasmial sa.

,,Ani ň.“ obaja sme sa začali smiať.

,,Je tu nádherne. Chodíš tu často?“ opýtala som sa po chvíli.

,,Nie. Len vo výnimočných situáciách.“ povedal a žmurkol na mňa. Nesmelo som sa usmiala. Niall ma pomaly chytil sa ruky a zadíval sa mi do očí. Začala som sa v tých jeho hlbokých, modrých očiach strácať a nedokázala som sa od nich odtrhnúť.

,,Milujem ťa.“ dodal napokon.

,,Aj ja teba.“ povedala som a jemne sme sa na seba usmiali. Vtom prišiel čašník a prerušil ten krásny okamih. Niall sa s ním, samozrejme, hneď začal rozprávať po španielsky, takže som ničomu nerozumela. Po chvíli sa Niall otočil ku mne a opýtal sa ma:

,,Čo si dáš zlatko?“

,,Ehm, no, stavím sa, že aj jedálny lístok je po španielsky, takže...“

,,Takže vyberiem niečo ja.“ dopovedal za mňa a sladko sa usmial. Len som prikývla a tiež sa usmiala. Niall nám niečo objednal a potom sa opäť začal venovať iba mne.

,,Máš zajtra nejaké povinnosti?“ opýtala som sa.

,,No, musím ísť aj s chalanmi do štúdia. Paul tam pre nás má nejakú prácu. Prečo?“

,,Nič. Len tak.“ povedala som a usmiala sa.

,,Ale ak chceš, tak môžem povedať chalanom, nech sa o to postarajú a my si môžeme niekam vyraziť.“

,,Nie, nie. To je v pohode. Ja asi pôjdem s Amy nákupy.“

,,Tak fajn.“ povedal a nežne sa usmial. Jeho modré oči sa dívali do tých mojich a ja som sa pomaly začala rozplývať. Ach, bože. Tento chalan je taký úžasný. A tie jeho modré okále.

Z mojich myšlienok ma vyrušil čašník, ktorý nám priniesol jedlo. Niall mu niečo povedal a on potom odišiel. Pomaly sme začali jesť a popritom sme na seba pokukovali.

,,Hmmm, musím uznať, že tu varia fakt výborne.“ povedala som po pár sústach.

,,Som rád, že ti chutí.“ povedal a usmial sa.

,,Môžeme tu chodiť aj častejšie, ak chceš.“ dodal.

,,No, to je na tebe. Ty pozývaš.“ povedala som a obaja sme sa rozosmiali.

Keď sme dojedli, Niall zaplatil a potom sme odišli.

,,A teraz kam?“ opýtala som sa.

,,Tak, Harry s Amy išli do hotela, takže my budeme spať u nás v dome.“

,,Čože? A prečo o tom neviem?“ skríkla som.

,,Vadí ti to?“ opýtal sa prestrašene.

,,To nie, ale nemám nič na spanie.“ povedala som zúfalo.

,,Ale veď to nevadí. Aspoň ti opäť môžem požičať tú moju košeľu, v ktorej si vyzerala tak sexy.“ povedal a žmurkol na mňa.

,,Ach, ty!“ skríkla som a buchla som ho do pleca. Samozrejme, že som to nemyslela vážne a okamžite som sa začala smiať.

,,Aaau! Prečo ma biješ?“ opýtal sa a začal napodobňovať výraz raneného šteniatka. Vyzeralo to, akoby sa mal každú chvíľu rozplakať.

,,Ach, ty môj chudáčik.“ začala som sa mu prihovárať ako malému decku a dávať mu nežné božteky na nos a na ústa. Ochotne ich prijal a nakoniec sme sa, ako inak, začali bozkávať. Asi po 5 minútach ustavičného olizovania sa sme uznali, že by už trebalo ísť. Tak sme sa pomaly vydali smerom k domu chalanov. Celou cestou k chalanom sme sa držali za ruky a túlili sa k sebe. Každú chvíľu sme zastavovali a bozkávali sa. Dokonca, aj keď sme boli už asi len 50 metrov od ich domu, zastavili sme a začali si vychutnávať jeden druhého, keď vtom ...

P.S.: Ešte ohľadom tej ankety, či chcete, aby sme spravili twitcam. Ďakujem, že ste hlasovali a s Domi :* už rozmýšľame o tom, kedy ho spravíme. Tak mám ešte takú otázku, že ... ak ten twitcam spravíme, tak ho budete aj pozerať? Ja len preto, či sa nám ho vôbec oplatí robiť. :D

OUTFIT-Cause we are the same - 25.časť

čaaafko kočeny :)) !!
Prepáčte , že som nepridala outfity  , ale nemohla som vôbec kvôli tomu , že som mala skúšku z birmovky :)) Tak Vám pridávam čo si obliekli Alice a Amy na rande :)) s chlapcami :)) 
Paapa s podzravom Domi :* 

Cause we are the same - 25.časť

Áno, holky, ja viem. Viem, že sa vám v poslednom čase veľmi nevenujem, no začala škola a tam mi dávajú poriadne zabrať. No, ale, dočkali ste sa a je tu ďalšia časť a je (ako som sľúbila) celá z pohľadu Amy. Tak dúfam, že sa vám bude páčiť. :D
Ďalej, by som sa vám chcela poďakovať za už viac než 3 000 návštev. Ste úžasní. A všetkých vás ľúbime. :*
A nakoniec, ako určite viete, dnes ma Niall narodeninkyyy. Krásnych 19! A pretooo:

Happy birthday to you,

happy birthday to you,

happy birthday dear Niall,

happy birthday to you!

:* :* :*

Niallík, môj drahý, v mene všetkých Directionerov ti chcem popriať len to najlepšie, nech sa ti darí, či už v skupine alebo v súkromí. Maj krásny život a snáď sa raz stretneme. Ľúbim ťa, láska moja! :*

No a na záver mám na vás jednu otázku. Dodržiavali ste všetky pravidlá, ktoré ste dnes mali dodržiavať? Ja áno. teda, aspoň som sa snažila. A tu je dôkaz:

Tú fotku upravovala Domi :*, za čo jej veľmi pekne ďakujem. 

Tak, čo na to hovoríte? Dobré, že? 

Mne sa to veľmi páči. :D Hehe :D

Okey, ale teraz už tá časť. A Domi :* zajtra pridá outfity, pretože dnes už nemôže. Tak zatiaľ sa majte. Čáááu! :D - Grace :*

Na golfe sme boli skoro celý deň. Na obed sme zašli do hlavnej budovy, kde sme si kúpili bagety, kofolu a iné blbosti. Keď sme sa najedli, opäť sme šli hrať. Hrali sme asi do štvrtej poobede. Samozrejme, vyhrali chalani, no povedali, že za tú snahu nás pozývajú na večeru. Bez akýchkoľvek protestov sme súhlasili. Tak nás Harry odviezol do hotela a dohodli sme sa, že o šiestej prídu po nás. “Narýchlo“ sme sa rozlúčili (pred dverami našej izby sme stáli asi pol hodiny) a potom som sa aj s Alice utekala pripravovať. Kým sa Alice sprchovala, ja som vybrala niečo na oblečenie pre seba aj pre ňu. Potom som šla do sprchy ja a Alice sa zatiaľ obliekla. Keď som vyšla zo sprchy, tiež som sa obliekla a potom sme si navzájom spravili účesy a nalíčili sme sa. Práve, keď sme sme začali upratovať všetky šminky, prišli chalani, tak sme to všetko nechali tak, zobrali sme si kabelky a utekali za nimi.

Viezli sme sa večernými ulicami Londýna, Alice s Niallom sa tam vzadu ako vždy celý čas olizovali a ja s Harrym sme sa aspoň držali za ruky. Asi po desiatich minútach jazdy Harry zaparkoval pred nejakou reštauráciou. Chcela som vystúpiť, no on ma zastavil a povedal:

,,Stoj! Tu vystupujú len oni dvaja. My ideme niekam inam.“

,,Ale, myslela som, že budeme všetci spolu.“ povedala som prekvapene.

,,Nemôžeme byť stále spolu. Každý z nás potrebuje aj trochu súkromia. Či nie?“ ozval sa Niall, kým vystupoval.

,,Vďaka, kamoš. Uvidíme sa zajtra.“ poďakoval Harrymu a zabuchol dvere. Harry opäť naštartoval a pokračovali sme v jazde. Zastavili sme až o nejakých 20 minút. Vystúpili sme, Harry dal kľúče od auta a nejaké peniaze tomu ujkovi, čo parkuje autá a vošli sme do reštaurácie. Prekľučkovali sme asi okolo všetkých stolov, až sme napokon zakotvili úplne vzadu (ako vždy) pri malom okrúhlom stolíku pre dvoch. Jednoduchá biela sviečka v strede stola dokonale ladila s tmavofialovým obrusom. Sadli sme si a ja som sa začala rozhliadať. Všetko tu bolo tak krásne zariadené. A všetko so všetkým ladilo.

,,Je tu krásne.“ povedala som po chvíli. Až teraz som si všimla, že Harry sa na mňa celý čas pozeral.

,,Ty si krajšia.“ povedal, chytil ma za ruku a sladko sa usmial. Okamžite som sa začala červenať, tak som rýchlo sklonila hlavu.

,,Dobrý večer. Čo vám prinesiem?“ opýtal sa neznámy hlas. Zdvihla som hlavu a pred nami stál postarší pán, ktorý bol zrejme čašník.

,,Ehm, poprosím vás, biele víno.“ povedal Harry.

,,Niečo na jedenie?“

,,Ešte sme si nevybrali.“

,,V poriadku. Prídem neskôr.“ povedal a odišiel.

,,Čo si dáš, zlatko?“ pozrel na mňa Harry.

,,No, vyber niečo ty. Ja zjem čokoľvek.“ usmiala som sa naňho.

,,Tak fajn.“ tiež sa usmial a zadíval sa do jedálneho lístka.

Keď znova prišiel čašník aj s vínom, Harry nám niečo objednal a potom sme si pripili. O pár minút na to, nám priniesli večeru. Tak sme si pomaly vychutnávali jedlo a popritom sme na seba pokukovali alebo mi Harry povedal niečo milé, po čom som sa vždy začala červenať.

Keď sme dojedli, Harry zaplatil a vyšli sme z reštaurácie. Zamierila som smerom k autu, ktoré nás už čakalo pred vchodom, no Harry ma chytil za ruku a povedal mi:

,,Viem, že cesta autom je veľmi pohodlná, no naspäť pôjdeme peši.“ šibalsky sa na mňa usmial.

,,Prečo?“ opýtala som sa nechápavo.

,,Aby sme si pokojne mohli vychutnať vyhliadku nočného Londýna.“ povedal a stále sa usmieval.

,,No, dobre, ale čo bude s autom?“ opýtal som sa ustarostene.

,,Neboj sa, Paul poň niekoho pošle.“ povedal, chytil ma za ruku a vykročili sme.

Pomaly sme sa vracali k hotelu a mne už začínala byť zima. Rukami som si oblapila ramená a začala si šúchať plecia.

,,Je ti zima?“ opýtal sa Harry a hneď si začal vyzliekať sako.

,,Nie, nie. To je v poriadku.“ povedala som.

,,Máme pred sebou asi hodinovú prechádzku, takže...“ nedopovedal, len mi svoje sako prehodil cez plecia a pritiahol si ma k sebe.

,,Lepšie?“ opýtal sa po chvíli.

,,Oveľa.“ odpovedala som s úsmevom. Zadíval sa mi do očí, potom sa pomaly sklonil až k mojim perám a vášnivo ma pobozkal. Stáli sme tam, uprostred ulice a bozkávali sa. Nikoho a nič sme nevnímali, len sme si vychutnávali jeden druhého. Keď sme sa od seba odtiahli, pozreli sme si do očí a usmiali sa. Vtom Harry zvolal:

,,Amy, pozri! Padá hviezda! Želaj si niečo!“ okamžite som sa pozrela na oblohu a naozaj. Videla som malý biely pásik ako sa rúti k zemi. Rýchlo som si niečo želala. Potom som Harryho chytila za ruky a oprela sa o jeho hruď.

,,Čo si si želala?“ opýtal sa ma po chvíli.

,,Aby sa tento deň nikdy neskončil.“ povedala som a opäť sme sa pobozkali. 

Cause we are the same - 24.časť

Čaute kočeny! :D Tak, na začiatok, by som sa vám chcela ospravedlniť za to, že časť je až dnes. Viem, že som sľúbila, že ju dám ešte v utorok, ale fakt som nestíhala. Každý deň som stihla napísať možno 2-3 vety. Vždy mi do toho niečo prišlo. Tak mi prepáčte. Fakt ma to mrzí.
Táto časť tiež nie je práve najdlhšia, no dúfam, že to nevadí, ale dlhšiu nestíham. A je celá z pohľadu Amy a ďalšia bude tiež. Tak dúfam, že sa vám bude páčiť. A nechajte aj koment. Ďakujem. :* A ešte raz, prepáčte. - Grace :*

Amy

Sedela som v aute vedľa Harryho a spolu s Alice a Niallom sme sa viezli na golfové ihrisko. Harry sa pevne rozhodol, že ma musí naučiť hrať golf. A mne to vôbec nevadí. Aspoň spolu budeme čo najčastejšie. A asi sa budem aj naschvál tváriť, že sa mi to nedarí. Potom ma to bude môcť učiť aj každý deň. Pri tej predstave som sa usmiala.

,,Na čo myslíš?“ opýtal sa ma Harry.

,,Prečo sa pýtaš?“

,,Usmievaš sa, tak ma to zaujíma.“ povedal s úsmevom.

,,O tebe.“ povedala som a naklonila sa k nemu, aby som ho pobozkala. Vlastne to bola len rýchla pusa, pretože Harry sa musel venovať šoférovaniu.

,,To nemôže niekedy šoférovať Niall?“ opýtala som sa zlostne a hlavou som mykla smerom dozadu k tým dvom, ktorí sa tam veselo olizovali a nás vôbec nevnímali.

,,Nie.“ zasmial sa Harry.

,,Prečo nie?“

,,Lebo nemá vodičák.“ znova sa zasmial.

,,To nie je fér. Tak oni dvaja sa tam vzadu objímajú a olizujú ako o preteky a ja ti tu nemôžem dať ani malú pusu, lebo by sme ešte havarovali.“ povedala som a zatvárila sa urazene.

,,No, ak chceš, tak môžem zavolať Paulovi, aby nám vybavil šoféra. Tak by sme si mohli užívať jazdu rovnako ako tí dvaja. Ale ako poznám Paula, tak on by nám vybavil niekoho, kto by nám automaticky robil aj dozor. A to predsa nechceme. Či?“ povedal a spýtavo na mňa pozrel.

,,Ehm, to radšej nie. Takže, ostáva už len jediná možnosť. Niall si musí urobiť vodičák.“ povedala som a obaja sme sa rozosmiali.

,,Čo, čo, čo? Čo ja?“ začal sa vypytovať Niall.

,,Ale nič. Len, že od pondelka nastupuješ do autoškoly.“ zasmial sa Harry.

,,Niall, to naozaj?“ opýtala sa Alice.

,,To som nevedela.“ dodala prekvapene.

,,Neuveríš, ale ani ja.“ povedal Niall a všetci sme sa rozosmiali.

Keď sme prišli na ihrisko, Niall s Harrym išli vybaviť potrebné veci a ja s Alice sme na nich čakali.

,,Ehm, Amy, včera som sa s Niallom rozprávala o tom, čo bude, keď sa vrátime domov.“ začala nesmelo Alice.

,,Áno? A?“ tlačila som na ňu.

,,Povedal, že nás nikdy nič nerozdelí.“ povedala a jemne sa pousmiala.

,,Omg, to je milé.“ povedala som jej.

,,Čo je milé?“ ozvalo sa za mnou. Harry ku mne podišiel zozadu a pobozkal ma na krk.

,,Ty.“ povedala som s úsmevom. Alice s Niallom sa tiež pobozkali a chytili sa za ruky.

,,Tak, môžeme ísť hrať?“opýtal sa Niall.

,,Samozrejme.“ odpovedala Alice.

,,Tak poďme!“ povedal Harry a chytil ma za ruku. Išli sme dozadu za budovu, v ktorej boli chalani vypožičať všetky potrebné veci. Za budovou bolo zaparkovaných kopu tých mini vozíkov, či ako sa to volá, v ktorých sa prevážate od jedného stanovišťa k druhému. Ja s Harrym sme mali jeden vozík a Niall s Alice mali druhý. Spoločne, jedny za druhými sme sa presunuli k prvému stanovišťu a začali sme hrať. Teda, aspoň sme sa o to snažili. Chalanom to išlo skvele, no ja s Alice sme ledva trafili do loptičky. 

OUTFIT-Cause we are the same - 23.časť

čauko Kočeny :) tak ako sa máte ? :) Ako prvý deň v škole ? :) A tu máte čo si dievčatá obliekli :)
 TAAAAk pekný deň :) Domi :*

Cause we are the same - 23.časť

Tááákže! Po dlhom čase čautééé! :D V prvom rade sa vám chcem ospravedlniť za to, že časť je až dnes, ale celý víkend som nebola doma, takže dúfam, že mi to odpustíte. A ďalej, aký bol prvý školský deň? U nás totálne nudný. Ale po škole sme aj s partiou išli na "kofču", takže potom to už bolo oveľa lepšie. :D Hehe :D :D :D A teraz späť k poviedke. :D Ďalšia časť by mala byť zajtra. Ale nič nesľubujem. :D tak zatiaľ sa majte. A nechajte koment. Vďaka. :D Čáááu! - Grace :*

Keď sme prišli do hotela, obaja sme sa rýchlo osprchovali a potom sme si sadli pred telku. Pozreli sme si nejaký film, aj keď sme ho skoro vôbec nevnímali, lebo celý čas sme sa spolu len maznali a bozkávali. Asi o polnoci sme zaľahli do postele. Niall okamžite zaspal, no ja som sa len prevaľovala zo strany na stranu a nemohla som zaspať. Asi o druhej ráno som to vzdala, posadila som sa na posteli a ticho pozerala do tmy. Opäť som začala rozmýšľať nad tým istým problémom ako vždy. Neskutočne ma to trápilo, no nemyslela som, že až tak, že kvôli tomu nebudem môcť spať. Začala som ticho plakať, tak, aby som nezobudila Nialla. Slzy mi pomaly stekali po tvári, no mne to bolo jedno. Ďalej som plakala, až zo mňa vyšiel tichý vzlyk. Okamžite som si zakryla ústa a pozrela na Nialla. Trochu sa pomrvil a spal ďalej. Len som sa jemne usmiala a znova sa mu otočila chrbtom. Už som nemala chuť ani len plakať, keď ma zrazu niekto zozadu objal.

,,Alice, prečo nespíš? Stalo sa niečo?“ opýtal sa Niall.

,,Ale nie, ja len...“ hlas sa mi zlomil. Niall ma otočil smerom k nemu a pomaly mi zdvihol hlavu.

,,Ty plačeš? Prečo? Čo sa stalo?“ začal sa zmätene vypytovať.

,,Ide o to, že, už dlhšie sa s tebou chcem o niečom porozprávať.“ začala som.

,,O čom?“ opýtal sa zvedavo, no stále sa tváril zmätene.

,,No, vieš, že ja s Amy sme v Londýne len na prázdninách. A ide o to, že už o dva týždne sa vraciame späť domov a ja si neviem predstaviť, že by som mala byť bez teba a...“ nedokázala som ďalej pokračovať, len som sklonila hlavu a opäť sa rozplakala. Niall mi znova zdvihol hlavu, zadíval sa mi do očí a po chvíli povedal:

,,Ty sa bojíš toho, že už nebudeme spolu?“

Ticho som prikývla a po lícach mi opäť začali tiecť slzy. Niall mi ich jemne utrel a potom ma vášnivo pobozkal. Keď sa odo mňa odtiahol, opäť sa mi zadíval do očí a povedal:

,,Nás dvoch nikdy nič nerozdelí. To ti sľubujem.“ pohladil ma po líci a jemne pobozkal. Silno som ho objala. V jeho náručí som sa cítila tak bezpečne.

,,A teraz sa skús trochu vyspať.“ povedal po chvíli. Neochotne som sa od neho odtiahla a ľahla si späť do postele. Niall ma nežne poprikrýval, ľahol si ku mne a potichu mi začal spievať do ucha. Cítila som ako sa mi pomaly zatvárajú oči, až som sa nakoniec oddala ríši snov.

Ráno som sa zobudila na to, že mi slnečné lúče svietia rovno do očí. Existuje vôbec horší budíček ako toto? Vlastne, áno. Je ním Louis Tomlinson. Pri tej predstave som sa rozosmiala.

,,Niekto sa tu dobre vyspal?“ ozvalo sa od dverí. Niall sa opieral o zárubňu, s rukami prekríženými na hrudi a úsmevom na tvári. Vyzeral tak sexy. Hneď by som po ňom skočila. Preboha, Alice, nad čím to premýšľaš. Začala som si v mysli nadávať. Niall pristúpil ku mne a sladko ma pobozkal.

,,Dobré ránko.“ povedal.

,,Dobré ránko. Ako dlho si hore?“ opýtala som sa.

,,Asi hodinu. Nechcel som ťa budiť, tak som sa osprchoval a objednal nám raňajky.“ vtom niekto zazvonil.

,,A už sú tu.“ dodal a išiel otvoriť. Voľky-nevoľky som sa vytrepala z postele a docupkala k Niallovi.

,,Čo budeme dnes robiť?“ opýtala som sa, kým sme jedli.

,,No, ja neviem. Čo by si chcela robiť?“ povedal s plnými ústami.

,,Mne je to jedno. Hlavne, že budeme spolu.“ povedala som a dala mu pusu na nos.

,,Tak Harry dnes berie Amy na golf. Mohli by sme sa pridať. Čo ty na to?“ zvedavo na mňa pozrel.

,,Môže byť.“

,,Fajn. Tak zavolám Harrymu, že ideme s nimi.“ hneď zobral mobil a volal Harrymu. Keď skončil, pozrel na mňa a povedal:

,,Takže, o chvíľu prídu sem, a kým sa ty s Amy pripravíte, ja s Harrym sa vrátime späť k nám a pripravíme sa tiež a potom sa po vás vrátime.“ usmial sa a pobozkal ma.

,,Okey.“ zamrmlala som pomedzi bozky.

Asi o 5 minút prišiel Harry s Amy, tak som sa rozlúčila s Niallom (aj keď len na chvíľu) a potom odišli. Obe sme sa rýchlo osprchovali, obliekli, učesali a namaľovali. O chvíľu na to prišli chalani, tak sme si vzali kabelky a vyrazili sme.

Cause we are the same - 22.časť

Ahojte, ľudia! :D Máte tu ďalšiu časť, v ktorej sa dozviete, kde bol Niall. Som fakt zvedavá, čo na to poviete. Tak šup, čítať! Ďalšia časť by mala byť zajtra. Tak zatiaľ sa majte. Pááá! - Grace :*

,,Héééj!!!“ zvreskla som na nich, až ma zabolelo v hrdle. ,,Poďte za mnou! Viem, kde je Niall!“ Harry, Amy a Travis sa okamžite otočili ku mne a čakali, čo poviem, no ja som sa len rozbehla smerom do centra Londýna a bolo mi jedno, či za mnou pôjdu alebo nie, lebo ja som si práve bežala po Nialla. Po MÔJHO Nialla, ktorého neskutočne milujem. Bežala som ako o život a za sebou som počula len tlmený dupot tenisiek o asfalt, ktorý mi naznačoval, že ostatní bežia za mnou. Už som bola skoro tam, keď som ho zbadala. Hoci len cez sklo a počas behu som mala obraz pred sebou totálne rozmazaný, jeho by som spoznala aj na 100 kilometrov. Prudko som zastala a s úsmevom na perách a so slzami tečúcimi po tvári, som ticho zašepkala:

,,Niall.“ potom som sa opäť rozbehla a vrútila som sa do Nandos ako tornádo. Všetci sa okamžite otočili ku mne, no mne to bolo jedno. Moje oči sa upierali len ja jednu, jedinú osobu. Niall sedel úplne vzadu a vôbec nevenoval pozornosť celému tomuto rozruchu, ktorý som narobila svojim “prepadom“ Nandos. Pokojne sedel a napchával sa kopou jedla, ktoré mal pred sebou. Po tvári mi stále tiekli vodopády sĺz, no ja som s úsmevom na perách a neopísateľnou radosťou pribehla k Niallovi a vrhla sa rovno naňho.

,,Oh, bože, Niall! Nevieš si ani predstaviť ako som sa o teba bála.“ zašepkala som mu do ucha a pevne ho objímala.

,,Ehm, Alice, pusti ma, lebo ma zadusíš.“ zachripel Niall a ja som ho okamžite pustila. Keď uvidel v akom som stave, vyskočil na nohy a skríkol:

,,Preboha, Alice, čo sa stalo?“

,,Čo sa stalo? Robíš si srandu? Tak ty povieš, že hneď ako ma odprevadíš k hotelu sa vrátiš domov a nakoniec vôbec neprídeš a ešte si aj vypneš mobil, aby sa ti nikto nemohol dovolať. Peboha, Niall, dve hodiny sme ťa všetci v strachu hľadali, lebo nikto nevedel, kde si, ja som sa od strachu skoro obesila a ty sa ma len tak opýtaš, čo sa stalo?“ vysypala som všetko zo seba a opäť som sa rozplakala. Niall pristúpil ku mne a silno ma objal.

,,Nevieš si ani predstaviť ako veľmi som sa o teba bála.“ zašepkala som. Potom k nám prišli aj Harry, Amy a Travis a Harry mu hneď začal nadávať:

,,Horan! Ty si už totálny magor alebo čo? Tak my dve hodiny s nervami v koncoch prehľadávame celý Londýn a ty si sedíš v Nandos a len sa bezstarostne napchávaš jedlom. Si ty vôbec kompletný?“ Niall naňho najprv prekvapene pozeral, potom sa usmial a povedal:

,,Len som išiel okolo a zbadal som na dverách nápis, že majú nové špeciality, tak som sa tu na chvíľu zastavil.“

,,Na chvíľu? Viac ako dve hodiny sme o tebe nič nevedeli a ty tomu hovoríš na chvíľu?“ opýtala sa prekvapene Amy. Harry len pokrútil hlavou a išiel zavolal Liamovi a ostatným, že sme ho našli. Zrazu som si všimla, že Travis stojí vzadu a ticho nás sleduje.

,,Travis, poď sem.“ povedala som mu a mávla naňho rukou.

,,Niall, toto je Travis. Ten, kvôli ktorému si mi urobil tú žiarlivostnú scénu, a ktorý ťa aj napriek tomu tak ochotne hľadal spolu s ostatnými.“ Niall sa len ticho začervenal, ja som potom pozrela na Travisa a povedala:

,,A Travis, toto je Niall, môj priateľ. Ale to ti už určite došlo.“ dodala som.

,,Rád ťa spoznávam.“ povedal Travis a s Niallom si podal ruku.

,,Aj ja teba.“ povedal Niall a usmial sa.

,,Všetkých si nás poriadne vydesil. A Alice, ona na tom bola najhoršie. Keď sa to dozvedela, tak som myslel, že skolabuje.“ povedal Travis.

,,To mi je ľúto.“ povedal Niall a potom sa otočil ku mne.

,,Nechcel som ťa vystrašiť.“ dodal a sladko ma pobozkal. Potom sme sa všetci pobrali späť k chalanom domov. Cestou k nim nám Travis povedal, že už musí ísť, tak som mu ešte raz poďakovala za pomoc, objala som ho a potom odišiel domov.

Keď sme prišli k chalanom, všetci Niallovi poriadne vyčistili žalúdok, hlavne Liam. Chudáčik Niall. Bolo mi ho tak ľúto. Viem, že nás poriadne vystrašil, hlavne mňa, no taký nával nadávok by som určite nezvládla. Keď som videla, že Niall to už tiež veľmi nezvláda, musela som zakročiť:

,,Okey, ľudia. Viem, že Niall nám dnes spôsobil skvelú nervovú terapiu, hlavne mne, no myslím, že už by ste mu mali dať pokoj.“ povedala som a objala ho.

,,Súhlasím s Alice. Teraz by sme sa mali ísť všetci poriadne vyspať, lebo každý má na dnes zážitkov až-až.“ povedala Eleanor s úsmevom. Všetci sme sa navzájom rozlúčili a dohodli sme sa tak, že Liam pôjde k Dan, Louis k El, Zayn k Perrie, Harry s Amy ostanú u chalanov doma a ja s Niallom pôjdeme do hotela, aby mal každý súkromie.

Celou cestou do hotela ma Niall božtekoval a prosil ma, aby som mu odpustila, že on to tak nemyslel. Asi po 15 minútach som to nevydržala a povedala som:

,,Okey! To by už stačilo! Už sa mi toľko neospravedlňuj. Ja viem, že si to nespravil úmyselne.“ pozrela som do tých jeho prenádherných, momentálne smutných, modrých očí a usmiala som sa.

,,Tak fajn. To som rád.“ povedal a pobozkal ma. Ďalej sme kráčali v tichosti.

,,Ale tie božteky sa mi páčili.“ povedala som po chvíli a šibalsky sa naňho usmiala. On na mňa pozrel tým svojím Niallovským pohľadom, zachechtal sa a opäť ma začal božtekovať. Hrozne to šteklilo, tak som to po chvíli vzdala a na plné hrdlo som sa rozosmiala.

Cause we are the same - 21.časť

Vualááá! :D Máte tu ďalšiu časť. A zasa len taká krátka, ale chcem vás enchať v napätí. :P A sorry, že je až dnes, ale včera som celý deň nebola doma, tak sa nedalo. Dnes sa mi nechce písať dlhý príhovor, tak šup, čítať časť. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Tak čaute zajtra! :D - Grace :*
P.S.: Pevne verím, že ste nezabudli: HAPPY BIRTHDAY, LIAM!!! :D :* :D

Alice

Pomaly som sa s Travisom vrátila k hotelu. Trval na tom, že ma odprevadí, tak som neprotestovala.

Kým sme stáli pred hotelom a lúčili sa, zazvonil mi telefón. Bola to Amy.

,,Ahoj! Tak ako? Užívate si s Harrym spoločné chvíle?“ povedala som veselo a zasmiala som sa.

,,Alice? Musíš okamžite prísť k chalanom!“ povedala vážne a mne hneď zmizol úsmev z tváre.

,,Čo sa stalo?“ opýtala som sa zdesene.

,,Ide o Nialla. Po tom ako ťa odprevadil do hotela, sa mal vrátiť domov, no už neprišiel. A telefón ma vypnutý, takže sa mu nemôžeme dovolať.“

,,Čože?“ skríkla som.

,,Prosím ťa, Alice, príď čo najskôr.“ povedala naliehavo.

,,Jasné. O 15 minút som tam.“ povedala som a zložila.

,,Deje sa niečo?“ opýtal sa Travis.

,,Niall sa stratil. Neprišiel domov a nedá sa mu ani dovolať, lebo má vypnutý telefón. Prepáč, Travis, ale musím ísť.“ povedala som a smutne naňho pozrela.

,,Môžem ísť s tebou?“ opýtal sa.

,,No, neviem, či je to dobrý nápad.“ povedala som.

,,Aspoň vám ho pomôžem hľadať.“ povedal s nádejou.

,,Tak fajn. Poď!“ povedala som a zastavila prvý taxík, ktorý prechádzal okolo.

Celou cestou k chalanom som sa vrtela na sedadle vzadu. Travis sedel vedľa mňa a držal ma za ruku.

,,Neboj sa, bude to v poriadku.“ snažil sa ma upokojiť, no veľmi to nepomáhalo. Keď sme prišli k chalanom, vyskočila som z taxíka a upaľovala do domu. Nestihla som ani zazvoniť a dvere sa už otvorili. Stál tam Liam a tváril sa veľmi ustarostene.

,,Vitaj.“ povedal potichu a objal ma.

,,Kde len môže byť?“ opýtala som sa namiesto pozdravu a do očí sa mi začali tlačiť slzy.

,,Ehm, prepáčte.“ ozvalo sa za nami. Otočila som a stál tam Travis.

,,Ach, jasné. Liam, toto je Travis, môj kamarát. Travis, toto je Liam.“ predstavila som ich.

,,Teší ma.“ povedal Liam a podal Travisovi ruku.

,,Aj mňa.“ povedal Travis a obaja sa na seba krátko usmiali.

,,Travis sa ponúkol, že nám pomôže hľadať Nialla, teda, ak to nevadí.“ vysvetlila som situáciu.

,,Vôbec nie. Práve naopak, každá pomoc sa zíde.“ povedal Liam a rukou naznačil, aby sme išli do domu. Všetci nás už čakali, tak som s nimi rýchlo zvítala a predstavila im Travisa.

,,Takže, viem, že Niall je už dospelý a môže si robiť, čo len chce, ale ešte nikdy sa nestalo, že by neprišiel domov a nepovedal, kam ide a ešte si aj vypínal telefón.“ povedal Liam.

,,Paul o tom vie?“ opýtal sa Zayn.

,,Nie. A ani sa o tom nedozvie.“ povedal rozhodne Liam.

,,A ak ho nenájdeme?“ opýtal sa Harry.

,,Potom mu to budeme musieť povedať. Ale pevne verím, že to nebude potrebné.“

,,Tak, čo budeme robiť?“ opýtala sa Eleanor.

,,Navrhujem, aby sme sa rozdelili do skupín a išli ho hľadať.“ povedala som.

,,Súhlasím s Alice.“ zastala sa ma Amy a objala ma.

,,Je to asi to jediné, čo môžeme urobiť.“ povedal Liam. Tak sme sa rozdelili do štyroch skupín:

Liam s Danielle ho išli hľadať k Big Benu a k London Eye,

Louis s Eleanor išli do parku,

Zayn s Perrie do nákupného centra

a Harry, Amy, ja a Travis sme začali hľadať v okolí domu.

Hľadali sme asi dve hodiny a stále sme si navzájom volali, čo je nové a či ho niekto nevidel. No márne. Ako by sa po ňom zľahla zem. Keď som už začala strácať aj posledné zvyšky nádeje a s nervami som bola v koncoch, zrazu mi niečo napadlo.